|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
12. novembra 2009
Za neschopnosť šimpanzov rozprávať môže aj fungovanie génov
Americkí vedci z University of California v Los Angeles zistili, že za neschopnosť šimpanzov rozprávať nemôžu len samotné gény, ale aj spôsob, akým fungujú. Ľudia a šimpanzy ...
Zdieľať
BRATISLAVA 12. novembra (WEBNOVINY) - Americkí vedci z University of California v Los Angeles zistili, že za neschopnosť šimpanzov rozprávať nemôžu len samotné gény, ale aj spôsob, akým fungujú.
Ľudia a šimpanzy zdieľajú približne 95 až 98,5 percenta genetických informácií, ale aj napriek tomu nedokážu šimpanzy hovoriť. Vedci sa preto rozhodli analyzovať mozgové tkanivo oboch druhov, aby zistili, ako v nich funguje gén s názvom FOXP2. Tento gén je veľmi podobný u mnohých druhov cicavcov až po obdobie, keď sa ľudská línia pred štyrmi až siedmimi miliónmi rokov oddelila od šimpanzov. FOXP2 ovplyvňuje aktivitu iných génov a hrá dôležitú rolu v schopnosti ľudí rozprávať. U šimpanzov aj ľudí je tento gén rovnaký, avšak vedci objavili drobné rozdiely v dvoch aminokyselinách, ktoré tento gén produkuje. Tieto zmeny sú však dostatočné na to, aby spôsobili odchýlky v mozgovej štruktúre, ktoré majú spojitosť s rečou. Taktiež môžu zodpovedať aj za niektoré fyzické vlastnosti čeľustí a hrdla, ktoré nám pomáhajú rozprávať.
SITA/Reuters
Ľudia a šimpanzy zdieľajú približne 95 až 98,5 percenta genetických informácií, ale aj napriek tomu nedokážu šimpanzy hovoriť. Vedci sa preto rozhodli analyzovať mozgové tkanivo oboch druhov, aby zistili, ako v nich funguje gén s názvom FOXP2. Tento gén je veľmi podobný u mnohých druhov cicavcov až po obdobie, keď sa ľudská línia pred štyrmi až siedmimi miliónmi rokov oddelila od šimpanzov. FOXP2 ovplyvňuje aktivitu iných génov a hrá dôležitú rolu v schopnosti ľudí rozprávať. U šimpanzov aj ľudí je tento gén rovnaký, avšak vedci objavili drobné rozdiely v dvoch aminokyselinách, ktoré tento gén produkuje. Tieto zmeny sú však dostatočné na to, aby spôsobili odchýlky v mozgovej štruktúre, ktoré majú spojitosť s rečou. Taktiež môžu zodpovedať aj za niektoré fyzické vlastnosti čeľustí a hrdla, ktoré nám pomáhajú rozprávať.
SITA/Reuters