Za čierny výrub stromov v okrese Kežmarok môže i energetická chudoba

Kežmarok 12. apríla (TASR) – Nelegálne výruby stromov v okrese Kežmarok spôsobuje predovšetkým sociálna, a tým aj energetická chudoba marginalizovaných prevažne rómskych skupín obyvateľstva. „Okres Kežmarok je jedným z najchudobnejších na Slovensku s vysokou mierou nezamestnanosti a máme tu aj jednu z najväčších rómskych populácií. Energetická chudoba sa tak úzko spája so sociálnou chudobou, pretože ľudia, ktorí sú v sociálnom systéme, skôr nevyužívajú energie, ako elektrina či plyn. Väčšinou sú koncentrovaní mimo zastavaných území, a tak je sťažený aj prístup k nim,“ vysvetľuje problematiku prednosta Okresného úradu v Kežmarku Ján Ferenčák.


S elektrinou podľa neho nie je až taký problém, skôr ide o plyn z pohľadu vykurovania a prípravy jedla, ktorý obyvatelia segregovaných osád nahrádzajú drevom. Nelegálne výruby stromov a zber haluziny sú tak pod Tatrami dennodennou záležitosťou, s ktorou sa boria tak samosprávy ako aj vlastníci lesov.

„Za dodávku plynu je v podstate zodpovedná súkromná spoločnosť, ktorá sa pozerá na to tak, že pokiaľ investuje, aby plyn do tej ktorej komunity dotiahla, tak chce vedieť, koľko tam bude mať zákazníkov, a aký odber sa predpokladá. Na základe toho si bude vedieť vypočítať, za koľko rokov sa jej tá investícia vráti, a či sa jej vôbec vráti. A povedzme si, keď je v takej komunite 90% sociálne odkázaných občanov, koľko zákazníkov tam ten dodávateľ plynu nájde,“ konštatoval Ferenčák s tým, že súkromná spoločnosť nikdy nebude investovať do projektov, z ktorých nemá istú návratnosť. A práve platobná neschopnosť obyvateľov marginalizovaných skupín obyvateľstva spôsobuje, že hoci aj plyn využívať môžu, zvolia si radšej drevo, pretože ho majú v podstate zadarmo.

„Sociálnu chudobu neevidujeme len u Rómov ale aj u majoritnej spoločnosti, priemerná mzda je tu u nás na úrovni 450 eur v hrubom. Prípadov nelegálnych výrubov je veľa, je to úzko späté s množstvom sociálne odkázaných občanov. Najväčšie osady máme v Rakúsoch, vo Veľkej Lomnici a tiež v Stráňach pod Tatrami, kde je od 1500 do 2000 ľudí, a práve tu sú tie sociálne problémy najvypuklejšie. Tu sa stretávame najčastejšie aj s nevyužívaním tých médií, ako elektriny a plynu, a teda aj s nelegálnym výrubom,“ doplnil Ferenčák.

S prístupom k elektrickej energii v okrese Kežmarok nie je podľa neho až taký problém. Už aj v tých najzaostalejších komunitách, či domoch elektrinu majú, otázne však je, koľkí z nich ju aj reálne využívajú. „Máme prípady, keď to médium je blízko zákazníka, ale neodoberajú ho lebo finančne na to nemajú. Druhá alternatíva je, že ju odoberajú na čierno, a to sa týka tak elektriny ako aj plynu,“ zdôraznil Ferenčák.

Ďalším problémom podľa prednostu je, že väčšina domov a chatrčí, ktoré by mali byť potenciálnymi odberateľmi plynu či elektrickej energie, stojí na cudzích resp. nevysporiadaných pozemkoch. „Koľkokrát to nie sú ani stavby, sú to len akési drevené objekty, ktoré nespĺňajú ani hygienické ani iné kritériá pre bývanie. Tu je druhá otázka, kto má byť ten odberateľ, keď tá stavba oficiálne ani neexistuje,“ uzatvára Ferenčák.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR