|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
31. októbra 2017
Za bombový útok na vlaky v Madride dal súd tisícročné tresty
Pred desiatimi rokmi odsúdil súd v Madride na viac ako 30.000 rokov väzenia dvoch mužov, usvedčených z účasti na príprave bombových atentátov na štyri vlaky, pri ktorých 11. ...
Zdieľať
Ilustračné foto Foto: TASR
Madrid 31. októbra (TASR) – Pred desiatimi rokmi odsúdil súd v Madride na viac ako 30.000 rokov väzenia dvoch mužov, usvedčených z účasti na príprave bombových atentátov na štyri vlaky, pri ktorých 11. marca 2004 na predmestí hlavného mesta Španielska zahynulo 202 ľudí a vyše 2000 ďalších osôb utrpelo zranenia. Maročan Džamál Zugam dostal niekoľko desaťtisíc rokov väzenia, aj keď podľa platných španielskych zákonov môže stráviť za mrežami maximálne 40 rokov. Španiel Emilio Suárez Trashorras, usvedčený z dodávky výbušnín, tiež dostal tisíce rokov väzenia.
Súdny proces sa začal 15. februára 2007 a rozsudok vyniesol súd 31. októbra 2007. Z 28 obvinených osôb uznala madridská justícia za vinných 21 ľudí. Siedmich predpokladaných teroristov španielsky súd oslobodil.
Teroristi zaútočili 11. marca 2004 na štyri regionálne vlaky 13 črepinovými bombami ukrytými v cestovnej batožine. K výbuchom došlo počas rannej dopravnej špičky. Išlo o najkrvavejšie útoky spájané s teroristickou organizáciou al-Káida v Európe a najhoršie teroristické činy v španielskej histórii.
Siedmi hlavní plánovači útokov sa tri týždne po incidente odpálili po tom, ako polícia obkľúčila ich úkryt na predmestí Madridu. Militanti, ktorí sa priznali k zodpovednosti za útoky, uviedli, že išlo o odplatu španielskej vláde za jej podporu vojny v Iraku a za prítomnosť španielskych jednotiek v Afganistane.
Vtedajšia španielska vláda pod vedením konzervatívnej Ľudovej strany (PP) v súvislosti s útokmi viackrát poukázala na baskických separatistov ako na hlavných podozrivých, a to aj po získaní dôkazov o účasti islamistov. V parlamentných voľbách, ktoré sa konali tri dni po atentátoch, PP zaznamenala porážku.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR