Za 7 rokov sa politika SR vydala inou trajektóriou vývoja

BRATISLAVA 22. apríla (WEBNOVINY) - Väčšina ľudí sa len bezohľadne ženie za majetkom. Človek sa nikdy nedovolá spravodlivosti. Ľudia dnes nikomu a ničomu neveria. Ulice sú plné zločinov a násilia. Základné hodnoty, ako slušnosť a poctivosť, si dnes takmer nikto neváži. Ak niekto potrebuje pomoc, nikdy ju nedostane. V tejto spoločnosti neplatia jasné a presné pravidlá. To je sedem z dvadsiatich štyroch modelovaných výrokov, ktoré sociológovia v roku 2001 a 2008 použili pri mapovaní aktuálnej spoločenskej situácie na Slovensku. Uvedené výroky majú spoločné aj to, že so spomenutými tvrdeniami zo vzorky 1 084 účastníkov prieskumu súhlasilo viac ako 66 % respondentov. V roku 2008 najviac opýtaných plne súhlasilo s výrokom, že väčšina ľudí sa len bezohľadne ženie za majetkom (74,14 %), nasleduje tvrdenie, že človek sa nikdy nedovolá spravodlivosti (69,11 %) a tretiu priečku obsadil názor, že ľudia dnes nikomu a ničomu neveria (68,98 %). Výskum o spoločenskej situácii robila agentúra TNS SK prvýkrát od 25. júna do 4. júla 2001 a zopakovala ho v období od 12. januára do 8. februára 2008. Sociológovia z fakulty sociológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave a agentúra TNS SK sa v oboch prípadoch dotazníkom obrátili na viac ako tisíc občanov SR starších ako 15 rokov, aby pomocou päťstupňového rebríčka zareagovali na predložené výroky. Prvou možnosťou odpovede bolo úplne súhlasím, druhou skôr súhlasím, treťou ani súhlasím, ani nesúhlasím, štvrtou skôr nesúhlasím, piatou odpoveďou bolo úplne nesúhlasím. Na rozdiel od bežných výskumov verejnej mienky tento výskum bol modelom náročnejšieho vedeckého výskumu. Opiera sa totiž o rozpracovaný teoretický model anómie, ktorý obsahuje tri základné zložky spoločenskej anómie: 1. absencia noriem, 2. nefunkčnosť inštitúcií, 3. zlyhanie sankčnej exekutívy. Juraj Schenk z fakulty sociológie definoval spoločenskú anómiu ako stav, v ktorom spoločnosť zlyháva, nefunguje alebo je ohrozená permanentnými krízami či dokonca rozpadom. "Podľa známeho amerického sociológa Roberta Kinga Mertona všetky moderné spoločnosti sú anomické," povedal na dnešnej prezentácii výsledkov prieskumu profesor sociológie na FF UK a bývalý minister zahraničných vecí SR Juraj Schenk. Ako ďalej uviedol, napriek tomu, že problematika anómie je v spoločnosti klasickou sociologickou témou, existuje iba málo pokusov na svete vo všeobecnosti merať takzvanú celospoločenskú anómiu. "Väčšinou sa merajú iba anomické postoje jednotlivcov. Náš pokus zmerať anomickú úroveň spoločnosti je jeden z prvých pokusov vo svete," zdôraznil Schenk. "Na Slovensku sa doteraz urobili dva prieskumy úrovne spoločenskej anómie. Prvý bol v roku 2001 a druhý začiatkom roka 2008, ktoré sa pokúsili preklenúť tento nedostatok," pokračoval Ivan Šimko z agentúry TNS SK. Podľa čerstvých výsledkov Schenk i Šimko upozornili, že oproti roku 2001, keď spoločenská anómia sa blížila k hrozivým 70 % z maxima, celková úroveň anómie slovenskej spoločnosti dosiahla na začiatku roka 2008 58,61 % z možného maxima. "Úroveň anómie v našej spoločnosti je aj v súčasnosti pomerne vysoká, no dôležitým výsledkom najnovšieho prieskumu je fakt, že oproti roku 2001 výrazne klesla - až o desať percent. To znamená, že stav spoločnosti je dnes oveľa lepší ako pred siedmimi rokmi," tvrdil Schenk. Podľa výsledkov z roku 2008 sa výrazne zvýšila funkčnosť inštitúcii (až o 12 %), ale významne sa znížila aj nefunkčnosť normatívneho systému a neefektívnosť sankčnej exekutívy. Kým v roku 2001 s výrokom, že človek sa nikdy nedovolá spravodlivosti súhlasilo až 79,31 % opýtaných, o sedem rokov neskôr to už bolo o desať percent menej. Najväčší obrat nastal pri vyhodnotení výroku, že hospodárstvo vôbec nefunguje. V roku 2001 s týmto konštatovaním súhlasilo 66,84 % účastníkov prieskumu, v roku 2008 už iba 45,17 percent. Pri viac ako tisíc respondentov je to zmena postoja o 21,67 percenta. "Spoločnosť v roku 2001 žila v krízovom stave. Ľudia boli presvedčení o tom, že človek vtedy mohol získať buď prestíž a majetok, alebo mohol zostať čestný a spravodlivý. Obidve veci sa súčasne dosiahnuť nedali. Takže spoločnosť bola na hrane. Nikde nebola záruka, že spoločnosť tento trend vydrží," dodal Schenk. Podľa neho škandály a rôzne kauzy vtedy ľudia považovali za niečo, čo bolo v spoločnosti normálne a bežné. Preto pre slovenskú spoločnosť je dobré, že od roku 2001 sa politika vydala inou trajektóriou vývoja.