|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 23.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klement
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
07. septembra 2016
Z tureckej armády prepustili ďalších údajných gülenistov
Tureckí vojaci na vojenskej základni v tureckom meste Akcakale na hraniciach so Sýriou.
Zdieľať
Tureckí vojaci na vojenskej základni v tureckom meste Akcakale na hraniciach so Sýriou. Foto: TASR/AP
Istanbul 7. septembra (TASR) - Velenie tureckých ozbrojených síl dnes prepustilo zo služby ďalších 73 osôb, ktoré sú podozrivé z napojenia na Fethullahovu teroristickú organizáciu (FETÖ) obviňovanú z pokusu o vojenský prevrat z 15. júla. Informovalo o tom dnes turecké ministerstvo obrany, ktoré spresnilo, že 66 prepustených slúžilo vo velení tureckého letectva ako dôstojníci a zvyšní siedmi boli poddôstojníkmi.Ministerstvo obrany minulý týždeň oznámilo, že prepustilo ďalších 820 príslušníkov pozemných a námorných síl podozrivých zo sympatizovania s FETÖ, pričom 648 z nich bolo vzatých do väzby. Ako uviedla agentúra AP, po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat bolo z armády prepustených už viac ako 5000 jej príslušníkov, medzi nimi aj 151 generálov a admirálov.
Turecká vláda tvrdí, že prevrat zosnoval duchovný Fethullah Gülen, ktorý však tieto obvinenia rozhodne odmieta. Turecko však Spojené štáty žiada o jeho vydanie.
Gülen býval kedysi spojencom súčasného tureckého prezidenta a bývalého premiéra Recepa Tayyipa Erdogana, ale neskôr sa stal odporcom a kritikom jeho politiky. V roku 1998 odišiel do Spojených štátov a väčšinu času trávi vo svojom vidieckom sídle v Pensylvánii, no v Turecku má naďalej silný vplyv. Jeho hnutie Hizmet pokračuje v šírení Gülenových myšlienok umierneného islamu v rôznych sférach politického i spoločenského života.
Gülenovo meno zarezonovalo koncom roku 2014, keď sa prevalila a vyšetrovala korupčná kauza, do ktorej boli zapletení aj členovia vlády vedenej - vtedy ešte premiérom - Erdoganom. Vtedy sa objavili aj obvinenia na adresu hnutia Hizmet, že sa v Turecku snaží vytvoriť paralelný štát a zosadiť vládu.
Erdogan vtedy tvrdil, že Gülen stojí za sériou "vykonštruovaných" zvukových nahrávok zverejnených na internete, ktoré údajne odhalili korupciu v najvyšších vládnych kruhoch.
Gülen vtedy akúkoľvek účasť na zverejnení nahrávok poprel a odmietol aj obvinenia, že využíva sieť svojich chránencov na ovplyvňovanie politiky v Turecku.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR