Z Ruska odídu diplomati, Európa sa bojí o Podnestersko

BRATISLAVA 27. augusta (WEBNOVINY) - Gruzínsko obmedzilo svoje diplomatické kontakty s Ruskom - zo svojho veľvyslanectva v Moskve sťahuje všetkých zamestnancov, okrem dvoch. V stredu to oznámila gruzínska ministerka zahraničných vecí Eka Tkešelašviliová. "Znížili sme úroveň našich diplomatických vzťahov s Ruskom. V Moskve už nebudeme mať veľvyslanca, pre našu ambasádu v Ruskej federácii bude pracovať len jeden vyššie a jeden nižšie postavený diplomat," povedala. Medzitým do prístavu Batumi ležiaceho na juhu Gruzínska dorazil kuter pobrežnej stráže Spojených štátov amerických Dallas. Ide o v poradí už druhú americkú loď s humanitárnou pomocou pre Gruzínsko od začiatku gruzínsko-ruského konfliktu. Pred Dallasom sem priplávala loď McFaul. Lode priviezli do Gruzínska jedlo a zásoby pre utečencov. Ruské námorníctvo v ten istý deň oznámilo, že monitoruje vojenské lode Severoatlantickej aliancie (NATO) v Čiernom mori. NATO musí podľa neho rešpektovať limit stanovený v roku 1936 dohodou z Montreux, podľa ktorej krajiny nesusediace s Čiernym morom v ňom môžu mať len vojnové lode celkovo nepresahujúce 45 000 ton, a to najviac tri týždne. Ruský vyslanec pri NATO Dmitrij Rogozin zase varoval, že vojenský zásah aliancie proti gruzínskym separatistickým regiónom Abcházsko a Južné Osetsko by sa rovnal vyhláseniu vojny Rusku. Ukrajinský prezident Viktor Juščenko v stredu uviedol, že uznanie nezávislosti dvoch gruzínskych regiónov ohrozuje mier a stabilitu v okolitých krajinách a v celej Európe. Český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg zase uviedol, že Česká republika sa bude na mimoriadnom summite 1. septembra v Bruseli snažiť o jednotný postoj Európskej únie pri obnove Gruzínska a udržaní jeho suverenity. Chorvátsky prezident Stipe Mesič vyjadril znepokojenie nad ruským uznaním gruzínskych povstaleckých regiónov a varoval, že to ešte viac skomplikuje situáciu na Kaukaze. Medvedev v utorok podpísal dekrét o oficiálnom uznaní dvoch separatistických gruzínskych regiónov, čo vyvolalo ostrú kritiku krajín západnej Európy, Spojených štátov amerických a Severoatlantickej aliancie. V článku, ktorý napísal pre britský denník Financial Times, s odkazom na to, že západné krajiny začiatkom tohto roka uznali nezávislosť Kosova, uviedol, že v "medzinárodných vzťahoch nemôžete pre niekoho mať jedno pravidlo a pre iných iné pravidlo." Medvedev sa v stredu stretol s čínskym prezidentom Chuom Ťin-tchaom v snahe zabezpečiť si jeho podporu v diplomatickom spore so Západom. Stretnutie v Dušanbe, hlavnom meste Tadžikistanu, bolo prvou zahraničnou cestou Medvedeva po krátkom ozbrojenom rusko-gruzínskom konflikte. Čína v stredu uviedla, že má "obavy z Medvedevovho rozhodnutia", no napokon sa kritiky Ruska zdržala. Ruský veľvyslanec v Moldavsku Valerij Kuzmin v utorok v noci vyhlásil, že lídri krajiny by mali zabrániť "krvavému a katastrofickému trendu udalostí" v separatistickom regióne Podnestersko, pričom poukázal na príklad Gruzínska. Veľvyslanec, ktorý hovoril v mene ministerstva zahraničných vecí v Moskve, pripustil, že situácia v Ruskom podporovanom moldavskom regióne Podnestersko, ktorá je väčšinovo obývaná Rusmi a Ukrajincami, sa líši od Kaukazu. Taktiež uviedol, že neexistujú žiadne znaky toho, že by Moldavsko malo úmysel vystupňovať napätie. Podľa komisára EÚ pre rozširovanie Olliho Rehna by Európska únia mala dať jasne najavo svoju podporu budúcemu členstvu Ukrajiny, aby sa nestala ďalším ruským cieľom. "Z pohľadu budúcej stability je dôležité, aby EÚ vyslala jasné politické signály, že vstup Ukrajiny do únie je možný, ak krajina bude pokračovať v presadzovaní reforiem v súlade s európskymi hodnotami," uviedol. Už skôr v stredu francúzsky minister zahraničných vecí Bernard Kouchner varoval pred tým, že Rusko uznaním gruzínskych odštiepeneckých regiónov nekončí. V budúcnosti by sa mohlo zamerať na Krymský polostrov, Ukrajinu a Moldavsko, uviedol vtedy Kouchner s tým, že takéto snahy by boli "veľmi nebezpečné". Vyhlásil tiež, že Rusko sa uznaním separatistov dostalo "mimo medzinárodného práva" a porušilo bezpečnostné dohody. SITA