Z policajných exprezidentov sú buď dôchodcovia, vyučujú či podnikajú

Bratislava 10. augusta (TASR) - Velili desiatkam tisícok policajtov, čelili vážnym spoločenským a bezpečnostným výzvam, počas ich éry sa odohrali závažné kauzy a teraz sú z nich buď dôchodcovia, vyučujú na školách, sú z nich civilní zamestnanci Ministerstva vnútra SR, alebo podnikajú.


Slovenská republika mala doteraz, vrátane súčasného policajného prezidenta Tibora Gašpara, desať policajných prezidentov. Čo dnes robia, na aké najzávažnejšie problémy v rámci svojich funkčných období si spomínajú, ktoré kauzy prepukli za ich éry a čo by poradili, respektíve odkázali súčasnému prezidentovi Gašparovi, boli otázky, ktoré TASR položila všetkým doterajším exprezidentom.

1. Plukovník František Krajča

(policajný prezident od 18.08.1992 do 16.03.1994) v súčasnosti je na dôchodku a podľa vlastných slov sa venuje rodine a takým domácim prácam, ako napríklad opravám na rodičovskom dome, na ktoré, pokiaľ slúžil v Policajnom zbore (PZ) SR, nemal čas.

"Ťažiskovým problémom bola pri rozdelení Československa tvorba štruktúry novovznikajúceho PZ SR, aby bol plnohodnotným. Preberali sme náplne činností federálnej polície. Položili sa napríklad základy na vznik slovenského Interpolu. Museli sme vytvoriť a organizačne zabezpečiť všetky zložky PZ SR, ktoré dovtedy spadali do kompetencie federálneho ministerstva vnútra," spomína plukovník Krajča.

2. Generál Štefan Lastovka

(funkciu prezidenta PZ SR zastával od 16.03.1994 do 03.01.1995) V súčasnosti pracuje v oblasti bezpečnosti. "Po odchode zo služieb Policajného zboru som založil spoločnosť, ktorá sa zaoberá technickou ochranou objektov rôzneho charakteru, najmä objektov s vysokým rizikom napadnutia a špeciálnym režimom ochrany, kde pracujem aj v súčasnosti," prezradil generál.

"Vzhľadom na obdobie, keď som začal pôsobiť ako prvý vrcholový predstaviteľ Policajného zboru SR hneď po roku 1989, nebolo ešte treba riešiť rôzne spoločensko-politické kauzy. Mohli sme sa venovať budovaniu nových policajných štruktúr, potrebným organizačným zmenám v systéme práce polície, príprave nových zákonov a celkovému budovaniu nových základov Policajného zboru. Z pohľadu kriminálneho charakteru, bol asi najzávažnejší prípad úteku väzňov z leopoldovskej väznice spojený s vraždami piatich dozorcov," spomína si bývalý policajný prezident Lastovka. (Vo funkcii prezidenta PZ bol aj v období od 01.02.1991 do 31.07.1992 - poznámka TASR.)  

3. Plukovník Jozef Holdoš

(policajným prezidentom bol od 03.01.1995 do 01.07.1997) Je v súčasnosti na dôchodku, ale chodí vyučovať na nemenovanú vysokú školu právo v sociálnej sfére.

"Bolo to veľmi ťažké obdobie. Celé obdobie bolo hektické. Bolo veľa mafiánskych vrážd, atentátov, výbuchov, počnúc vraždy Róberta Remiáša až po únos Michala Kováča mladšieho, syna vtedajšieho prezidenta," uviedol Holdoš.

4. Plukovník Peter Nemec

(policajným prezidentom bol od 01.07.1997 do 02.11.1998) V súčasnosti je na dôchodku a venuje sa cestovaniu. Po odchode z PZ SR pracoval predtým sedem rokov ako právnik v banke.

"To, čo bolo vtedy vážne, čo sa týka boja s organizovaným zločinom, už teraz vážne nie je. Dnes je už úplne iná kriminalita. Vtedy to zodpovedalo obdobiu a vývoju po roku 1989. Som však hrdý na to, že po mojom nástupe sa prijali také legislatívne a právne normy na úseku kriminálnej polície, že sa mohol zlepšiť boj s organizovaným zločinom. Kriminálna polícia potom mala rozviazané ruky a mohla úspešnejšie riešiť organizovaný zločin," odpovedal plukovník Nemec.

5. Generál Ján Pipta

(vo funkcii prezidenta PZ SR bol od 03.11.1998 do 31.05.2001) Je tiež v súčasnosti na dôchodku. Pravidelne podľa vlastných slov bicykluje a sporadicky poľuje.

Spomína si, že jednoznačne najzávažnejšou kauzou bola krvavá poprava gangu pápayovcov, keď v marci 1999 pri krvavej streľbe v dunajskostredskom bare Fontána zomrelo desať členov skupiny Tibora Pápaya. Zároveň si spomína aj na prípad Zuzany Chrenčíkovej, rodenej Iblovej, ktorá lákala od právnických osôb zálohy za úvery, ktoré mala sprostredkovať, a tiež zmenky na krytie istiny. Pripravila tak svojich klientov o milióny.(Odsedela si niekoľko rokov na Slovensku, keď ju nedávno odsúdili za podvody na deväť rokov odňatia slobody aj v Česku - poznámka TASR.)

6. Plukovník Pavel Zajac

(post policajného prezidenta zastával od 01.06.2001 do 29.10.2002). "Ak strávite väčšiu časť pracovného života v bezpečnostnom prostredí, nedá vám to oddychovať a udržiavate si informačnú úroveň o jeho vývoji. Pri oslovení sa snažíte aplikovať svoje skúsenosti, porovnávate skúsenosti iných a vytvárate si obraz o ďalšom vývoji. Niekedy je to len postreh, nové poznanie alebo bezpečnostný projekt, ku ktorým skutočnostiam sa snažím priradiť svoje myšlienky, odbornosť z praxe a návrhy na riešenie. A o to v súčasnosti nemám núdzu," uviedol o svojich aktivitách plukovník.

Za najzávažnejšiu kauzu, ktorá sa udiala počas jeho pôsobenia, pokladá kauzu Sendrei (5. júla 2001 Karola Sendreia a jeho synov predviedli na policajnú stanicu a po bitke a výsluchu na policajnej stanici v Revúcej pripútaný o radiátor na druhý deň ráno zomiera. Šesť expolicajtov v roku 2009 za umučenie Najvyšší súd právoplatne odsúdil na tresty od dvoch do 8,5 roka - poznámka TASR). "Určite prípad Sendrei, ktorý citeľne zasiahol dôveru k policajnému zboru. Otriasol verejnosťou a umožnil spochybňovať nielen zákonné oprávnenia štátneho orgánu, ale poukázal na možnosť zneužiť ich," zdôraznil policajný exprezident.

7. Plukovník Anton Kulich

(vo funkcii policajného prezidenta bol od 30.10.2002 do 07.08.2006) Je v súčasnosti riaditeľom Centra vzdelávania a psychológie ministerstva vnútra, kde pôsobí ako civilný zamestnanec.

"Káuz som riešil veľa, oveľa bližšie som k tomu mal, keď som bol predtým šéfom vyšetrovačky - napríklad objasňovanie vraždy skupiny pápayovcov a všetky kauzy spojené s organizovaným zločinom od zadržania banskobystrického bossa Mikuláša Černáka," uviedol plukovník Kulich. Za najdôležitejšie počas svojho pôsobenia na pozícii policajného prezidenta pokladá vstup Slovenska do schengenského priestoru.

8. Generál Ján Packa

(pôsobil ako prezident PZ SR od 08.08.2006 do 17.07.2010) Je aktuálne generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva spoločnosti Automobilové opravovne Ministerstva vnútra SR, a.s.

"Z bezpečnostného a spoločenského hľadiska jednoznačne najdôležitejším bolo počas môjho pôsobenia zavádzanie eura," zdôraznil generál. Počas jeho pôsobenia vyšetrovatelia pokračovali v boji proti organizovanému zločinu a pokračovalo sa v riešení káuz z 90. rokov.

9. Plukovník Jaroslav Spišiak

(vo funkcii policajného prezidenta bol od 19.07.2010 do 14.05.2012). Najdôležitejšie veci sa diali a všetky veľké úspechy v boji s organizovaným zločinom sa podľa neho dosiahli, keď bol predtým viceprezidentom PZ SR. Počas jeho pôsobenia vo funkcii policajného prezidenta sa zaviedol systém hodnotenia policajtov a plus systém kariérneho postupu, ktorý bol nato naviazaný. Za veľmi dôležité pokladá aj zlúčenie úseku vyšetrovania s kriminálnou políciou, čo bol zlomový a pozitívny moment.

10. Generál Tibor Gašpar

(policajným prezidentom je od 15.05.2012 až po súčasnosť)."Musím povedať, že moje očakávania asi neboli v súlade s tým, čo ma tu čakalo, aká bola realita. Každý vstupujeme do nejakého času a v tom okamihu sa najskôr musíte oboznámiť s tým, čo sa deje a čo a aké úlohy sú pred nami. Ja rád využívam všetko, čo predo mnou vybudovali pozitívne a staviam na tom. My sme prišli s takým hlavným projektom, a to bolo vytvorenie Národnej kriminálnej agentúry, čo už máme za sebou, hoci ja tento proces považujem stále za neuzavretý a dnes budeme sa zameriavať na analytiku v Národnej kriminálnej agentúre, ktorú potrebujeme ako jednu z dôležitých oblastí, ktorú potrebujeme pre ďalšiu činnosť. Ale taktiež sme už reorganizovali úsek Kriminálnej polície a od 1. januára tohto roku už fungujeme v trošku inej organizačnej štruktúre. Robíme momentálne tiež významné zmeny z hľadiska optimalizácie počtu policajtov v jednotlivých regiónoch. Mohol by som tiež spomenúť legislatívne iniciatívy, ako je novela zákona o policajnom zbore, respektíve novely trestnoprávnych predpisov. Ďalej by som taktiež spomenul aktivity pre prípravu nášho predsedníctva v Európskej únii, kde aj my, vzhľadom na to, že budeme zabezpečovať mnohé podujatia v rámci toho polročného predsedníctva, sa musíme na to pripravovať," uviedol pre TASR policajný prezident Gašpar na margo svojho doterajšieho pôsobenia.

UPOZORNENIE: Správa bude mať pokračovanie



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR