Z objavov dramaturgie J. Borodáča žije slovenské divadelníctvo dodnes

Prešov/Bratislava 18. júna (TASR) – Ján Borodáč bol jedným zo zakladateľov a najvýznamnejších budovateľov profesionálneho divadelníctva na Slovensku. Herec, režisér, dramaturg a pedagóg sa narodil 18. júna pred 125 rokmi.


V Borodáčových inscenáciách sa formovala prvá generácia slovenských divadelných profesionálov a kultivoval slovenčinu ako javiskovú reč.

Ján Borodáč sa narodil 18. júna 1892 v Prešove. Vzdelával sa na miestnom Učiteľskom ústave a následne pedagogicky pôsobil na východnom Slovensku. Po vypuknutí prvej svetovej vojny bojoval na ruskom fronte, bol zranený a padol do ruského zajatia. Naučil sa jazyk, oboznámil sa s ruskou literatúrou a zapojil sa do ochotníckej divadelnej činnosti. V rokoch 1919–1921 ako vôbec prvý Slovák študoval herectvo na Štátnom konzervatóriu v Prahe.

Prvé herecké skúsenosti získal Borodáč v rokoch 1921–1922 ako člen Propagačného súboru Slovenského národného divadla (SND) zvanom Marška. V období 1922–1924 sa vrátil k učiteľskej profesii na meštianskej škole v Sabinove. Tam s manželkou Oľgou Országhovou – Borodáčovou založili a viedli Dramatický krúžok J. Palárika, s ktorým za dva roky naštudovali 17 hier.

V roku 1924 prijal Ján Borodáč ponuku vtedajšieho riaditeľa SND Oskara Nedbala a nastúpil do divadla ako herec a režisér slovenských hier. Na javisku vytvoril vyše sto divadelných postáv v najrozmanitejšom repertoári. Dominantou Borodáčovej činnosti sa však stala réžia, ktorá herectvo prevýšila. Na vysokej úrovni režíroval diela slovenských klasikov Pavla Országha Hviezdoslava, Jána Palárika, Jonáša Záborského, Jozefa Gregora Tajovského, Jána Hollého a ďalších. V sezónach 1929-1931 a 1932-1945 bol Borodáč umeleckým šéfom i dramaturgom Činohry SND v Bratislave. K rozvoju slovenského profesionálneho divadla pristupoval uvážlivo, inicioval štúdium herectva a vznik dramatického odboru na vtedajšej bratislavskej Hudobnej škole pre Slovensko (dnes Základná umelecká škola Miloša. Ruppeldta).

Po skončení druhej svetovej vojny odišiel Ján Borodáč do Košíc, kde v rokoch 1945 až 1953 zanietene budoval Východoslovenské národné divadlo (dnes Štátne divadlo Košice) ako jeho riaditeľ. Po košickom období sa vrátil do Bratislavy a pracoval ako stály hosťujúci režisér v SND. Významne zúročil svoje dlhoročné praktické skúsenosti v odbornej príprave budúcich divadelníkov na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Pôsobil ako pedagóg a akademický funkcionár – dekan Divadelnej fakulty VŠMU.

Borodáč bol autorom mnohých článkov a štúdií o divadle, ktoré publikoval časopisecky a v dennej tlači. Okrem toho prekladal hry z ruštiny, češtiny, francúzštiny a maďarčiny. Organizoval spoluprácu slovenských spisovateľov na prekladoch svetovej klasiky a bol tiež priekopníkom slovenskej rozhlasovej hry.

Národný umelec (1955) Ján Borodáč bol laureátom Štátnej ceny (1952), ocenení Rád práce (1960) a Rád republiky (1962).

Zomrel 18. februára 1964 v Bratislave vo veku 71 rokov. Jednej zo zakladateľských osobností slovenského profesionálneho divadelníctva odhalili 7. marca 1980 v Bratislave pamätnú tabuľu pri príležitosti 60. výročia vzniku SND. Pamätná tabuľa s reliéfom, dielo akademickej sochárky Kláry Pataki, je inštalovaná na budove základnej školy na ulici nesúcej meno Jána Borodáča.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR