|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
05. februára 2010
Z misie na Haiti sa vrátili prví samaritáni
Foto: SITA/Asociácicia samaritánov SR BRATISLAVA 5. februára (WEBNOVINY) – Na Slovensko prišli samaritáni, ktorí dva týždne pomáhali zemetrasením zdevastovanému Haiti. Prezident Asociácie samaritánov SR a lekár Marcel ...
Zdieľať
Foto: SITA/Asociácicia samaritánov SR
BRATISLAVA 5. februára (WEBNOVINY) – Na Slovensko prišli samaritáni, ktorí dva týždne pomáhali zemetrasením zdevastovanému Haiti. Prezident Asociácie samaritánov SR a lekár Marcel Sedlačko a záchranár Tomáš Dovjak pomáhali v okolí hlavného mesta Port-au-Prince. Ostrovný štát v Karibiku zasiahlo ničivé zemetrasenie s magnitúdom 7,3 v noci 12. januára. Zemetrasenie si podľa oficiálnych informácií vyžiadalo najmenej 212-tisíc mŕtvych. Ďalšieho štvrť milióna ľudí utrpelo zranenia a milióny ostali bez strechy nad hlavou.
Z Viedne cez Frankfurt a New York odleteli do hlavného mesta susednej Dominikánskej republiky Santo Domingo 22. januára. Tu pre formality a vybavovanie dopravy museli ešte deň počkať. Na ďalší deň sa vrtuľníkom dostali do Port-au-Prince. Batožina im cestou zo Santo Domingo zmizla, išla totiž lietadlom UNICEF a dopátrali sa jej až o deň neskôr.
Problémom Port-au-Prince bola logistika. „Keď sme prileteli, hľadali sme niekoho, na koho sa nakontaktovať, kto by nás skontroloval, že sme tam, alebo koordinoval nejakú pomoc. Nebol tam však nikto, koho by možné sa na niečo opýtať. Bolo tam obrovské množstvo vojakov, polície, ale žiadna zodpovedná osoba, v tom okamihu tam vládol chaos,“ posťažoval sa prezident Asociácie samaritánov SR a lekár Marcel Sedlačko. Neskôr začala pomoc koordinovať Organizácia spojených národov (OSN).
Po začiatočných problémoch sa dostali do hlavného mesta, kde v časti Bolívar rozložili stan. Z tohto základného tábora každý deň vyrážali do prímestských oblastí mesta. Neskôr mali na starosti celú oblasť Leogane, kde pracovali ako mobilná pohotovostná jednotka a poskytovali zdravotnú starostlivosť priamo v táboroch, vysvetlil Sedlačko.
Ošetrili 400 až 450 pacientov. Pohybovali sa po táboroch rôznej úrovne, od polorozpadnutých po novopostavené v teplotách, ktoré neklesali pod 30 stupňov Celzia. Časovo ich obmedzoval zákaz vychádzania medzi 17:30 a 7:00. Cesty boli „v strašnom stave, desať kilometrov trvá dve hodiny,“ vyhlásil Sedlačko. Ošetrili úrazy, zlomeniny, hnisavé rany, ktoré buď ešte nikto neošetril, alebo po ošetrení sa o ne nikto nestaral, zápaly, ochorenia horných dýchacích ciest a širokú plejádu ďalších chorôb vrátane tuberkulózy a HIV. „Určite sme niekomu zachránili život. Viacerí pacienti si vyžadovali antibiotickú liečbu, mali hlboké hnisavé rany a bez antibiotickej liečby by o končatiny určite prišli,“ vyhlásil Sedlačko. Po krajine chodili spolu s miestnym tlmočníkom v tímoch po troch alebo štyroch. Priamo na mieste zistili, že keď matka už nemá mlieko, kŕmi svoje dieťa čistou vodou. Požiadali preto o sušené mlieko, ktoré so sebou priviezol druhý tím dnes ráno.
Ďalší tím bude v krajine pôsobiť dva týždne v mobilnej jednotke. Potom by slovenskí samaritáni mali v krajine misiu ukončiť. S lekárom Zaherom Mahmoudom a záchranárkou Danou Spišiakovou sa stretli na letisku na asi päť minút. „Teoreticky sú pripravení, no to sme boli aj my. To treba zažiť,“ vyhlásil záchranár Tomáš Dovjak.
„Čo potrebujú? Všetko! Od antibiotík cez zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa budú o pacientov pravidelne starať, potrebujú obväzy, potrebujú krytie, návštevnú službu v týchto táboroch,“ vyratúval Dovjak s tým, že pred katastrofou bolo zdravotníctvo spoplatnené a preto sa ľudia boja chodiť do nemocníc.
Port-au-Prince je podľa záchranára úplne zničené. Budovy sú spadnuté, mnoho z nich má porušenú statiku a bude ich potrebné zbúrať. „Situácia je skutočne zlá,“ vyhlásil, no vzápätí dodal, že za dva týždne sa situácia zmenila k lepšiemu. „V prvé dni ľudia chaoticky pobehovali po uliciach, sami nevedeli, čo robiť. Potom bolo vidieť, že ľudia už začali prehľadávať ruiny, čaty ľudí začali zametať a vypratávať,“ vysvetlil.
„Keď sme prichádzali do tých osád, zo začiatku na nás pozerali ako na niečo nové, nedôverčivo. Potom prišiel na rad pomocník z miestnych občanov. Ten im vysvetlil situáciu. Asi po desiatich minútach sme mali vonku pripravenú ambulanciu pod palmami a ľudia pekne prichádzali. A keď sme odchádzali, ľudia s úsmevom kývali, kričali,“ pousmial sa Dovjak.
Asociácia samaritánov má okrem tiesňovej linky tu na Slovensku aj poľný tím, ktorý spolupracuje s Ministerstvom vnútra SR. Bezprostredne po zemetrasení chcelo Slovensko poslať na Haiti tím práve z členov asociácie, no pre nebezpečnú situáciu nakoniec nevycestovali. Cesta na Haiti, na ktorú sa nakoniec vydali, bola spoločnou slovensko-rakúskou misiou, samaritáni spolupracovali s kolegami s rakúskej samaritánskej organizácie.
SITA
BRATISLAVA 5. februára (WEBNOVINY) – Na Slovensko prišli samaritáni, ktorí dva týždne pomáhali zemetrasením zdevastovanému Haiti. Prezident Asociácie samaritánov SR a lekár Marcel Sedlačko a záchranár Tomáš Dovjak pomáhali v okolí hlavného mesta Port-au-Prince. Ostrovný štát v Karibiku zasiahlo ničivé zemetrasenie s magnitúdom 7,3 v noci 12. januára. Zemetrasenie si podľa oficiálnych informácií vyžiadalo najmenej 212-tisíc mŕtvych. Ďalšieho štvrť milióna ľudí utrpelo zranenia a milióny ostali bez strechy nad hlavou.
Z Viedne cez Frankfurt a New York odleteli do hlavného mesta susednej Dominikánskej republiky Santo Domingo 22. januára. Tu pre formality a vybavovanie dopravy museli ešte deň počkať. Na ďalší deň sa vrtuľníkom dostali do Port-au-Prince. Batožina im cestou zo Santo Domingo zmizla, išla totiž lietadlom UNICEF a dopátrali sa jej až o deň neskôr.
Problémom Port-au-Prince bola logistika. „Keď sme prileteli, hľadali sme niekoho, na koho sa nakontaktovať, kto by nás skontroloval, že sme tam, alebo koordinoval nejakú pomoc. Nebol tam však nikto, koho by možné sa na niečo opýtať. Bolo tam obrovské množstvo vojakov, polície, ale žiadna zodpovedná osoba, v tom okamihu tam vládol chaos,“ posťažoval sa prezident Asociácie samaritánov SR a lekár Marcel Sedlačko. Neskôr začala pomoc koordinovať Organizácia spojených národov (OSN).
Po začiatočných problémoch sa dostali do hlavného mesta, kde v časti Bolívar rozložili stan. Z tohto základného tábora každý deň vyrážali do prímestských oblastí mesta. Neskôr mali na starosti celú oblasť Leogane, kde pracovali ako mobilná pohotovostná jednotka a poskytovali zdravotnú starostlivosť priamo v táboroch, vysvetlil Sedlačko.
Ošetrili 400 až 450 pacientov. Pohybovali sa po táboroch rôznej úrovne, od polorozpadnutých po novopostavené v teplotách, ktoré neklesali pod 30 stupňov Celzia. Časovo ich obmedzoval zákaz vychádzania medzi 17:30 a 7:00. Cesty boli „v strašnom stave, desať kilometrov trvá dve hodiny,“ vyhlásil Sedlačko. Ošetrili úrazy, zlomeniny, hnisavé rany, ktoré buď ešte nikto neošetril, alebo po ošetrení sa o ne nikto nestaral, zápaly, ochorenia horných dýchacích ciest a širokú plejádu ďalších chorôb vrátane tuberkulózy a HIV. „Určite sme niekomu zachránili život. Viacerí pacienti si vyžadovali antibiotickú liečbu, mali hlboké hnisavé rany a bez antibiotickej liečby by o končatiny určite prišli,“ vyhlásil Sedlačko. Po krajine chodili spolu s miestnym tlmočníkom v tímoch po troch alebo štyroch. Priamo na mieste zistili, že keď matka už nemá mlieko, kŕmi svoje dieťa čistou vodou. Požiadali preto o sušené mlieko, ktoré so sebou priviezol druhý tím dnes ráno.
Ďalší tím bude v krajine pôsobiť dva týždne v mobilnej jednotke. Potom by slovenskí samaritáni mali v krajine misiu ukončiť. S lekárom Zaherom Mahmoudom a záchranárkou Danou Spišiakovou sa stretli na letisku na asi päť minút. „Teoreticky sú pripravení, no to sme boli aj my. To treba zažiť,“ vyhlásil záchranár Tomáš Dovjak.
„Čo potrebujú? Všetko! Od antibiotík cez zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa budú o pacientov pravidelne starať, potrebujú obväzy, potrebujú krytie, návštevnú službu v týchto táboroch,“ vyratúval Dovjak s tým, že pred katastrofou bolo zdravotníctvo spoplatnené a preto sa ľudia boja chodiť do nemocníc.
Port-au-Prince je podľa záchranára úplne zničené. Budovy sú spadnuté, mnoho z nich má porušenú statiku a bude ich potrebné zbúrať. „Situácia je skutočne zlá,“ vyhlásil, no vzápätí dodal, že za dva týždne sa situácia zmenila k lepšiemu. „V prvé dni ľudia chaoticky pobehovali po uliciach, sami nevedeli, čo robiť. Potom bolo vidieť, že ľudia už začali prehľadávať ruiny, čaty ľudí začali zametať a vypratávať,“ vysvetlil.
„Keď sme prichádzali do tých osád, zo začiatku na nás pozerali ako na niečo nové, nedôverčivo. Potom prišiel na rad pomocník z miestnych občanov. Ten im vysvetlil situáciu. Asi po desiatich minútach sme mali vonku pripravenú ambulanciu pod palmami a ľudia pekne prichádzali. A keď sme odchádzali, ľudia s úsmevom kývali, kričali,“ pousmial sa Dovjak.
Asociácia samaritánov má okrem tiesňovej linky tu na Slovensku aj poľný tím, ktorý spolupracuje s Ministerstvom vnútra SR. Bezprostredne po zemetrasení chcelo Slovensko poslať na Haiti tím práve z členov asociácie, no pre nebezpečnú situáciu nakoniec nevycestovali. Cesta na Haiti, na ktorú sa nakoniec vydali, bola spoločnou slovensko-rakúskou misiou, samaritáni spolupracovali s kolegami s rakúskej samaritánskej organizácie.
SITA