Z Krvavej hory pri Nižnej Polianke tiekli skutočné potoky krvi

Nižná Polianka 31. októbra (TASR) – V súvislosti s vojnovými konfliktami sa zvykne v literatúre spomínať slovné spojenie „tiekli potoky krvi“. Pre niekdajších obyvateľov obce Nižná Polianka však nešlo len o metaforu.


Kruté boje počas 1. svetovej vojny sa odohrali aj na vrchu Kaštielik, ktorý sa týči nad dedinou. Strety vojakov rakúsko-uhorskej a ruskej armády si vyžiadali veľa obetí, ľudia preto kopec volali aj Krvavá hora.

Boje pri Nižnej Polianke prebiehali od konca roka 1914 až do Veľkej noci 1915, teda v neľudských zimných podmienkach. Raz získali strategickú kótu jedni, raz druhí vojaci, bojovalo sa v zákopoch a vojaci išli po stovkách do útoku.

„Starí ľudia nám hovorili, že útoky sa viedli na bodáky, takže zostávalo množstvo ranených a mŕtvych. Bolo to v zime, sneh sa topil, voda sa miešala s krvou a stekala dolu kopcami, preto vrch dostal názov Krvavá hora,“ vysvetlil starosta Ján Cundra.

Všade v okolitých dedinách je množstvo pamätníkov a cintorínov, kde sú pochovaní vojaci z 1. svetovej vojny, ktoré sú pomerne dobre zmapované.

„U nás máme dva vojenské cintoríny. Jeden je hneď pri ceste a zrekonštruovali ho nemeckí vojaci, ktorí sem prišli v rámci medzivládnej dohody. Je tam pochovaných okolo 300 prevažne rakúsko-uhorských vojakov,“ uviedol starosta.

Na ďalšom cintoríne sú pochovaní ruskí vojaci. Ide o hromadný hrob, ktorý predstavuje šachta s rozmermi 15 krát 15 metrov. Pochované sú v ňom desiatky neznámych ruských vojakov.

Vojnovú históriu pripomínajú tiež predmety v pamätnej izbe v priestoroch obecného úradu. „Sú tam umiestnené autentické zbrane z tohto obdobia, uniformy jednotlivých armád, ktoré sa zúčastňovali na týchto bojoch. Máme tam osobné predmety vojakov, dobové fotografie, ktoré nám poprinášali občania z okolia,“ povedal starosta.

O hrôzach 1. svetovej vojny často počúval od svojich predkov aj rodák z Nižnej Polianky dôchodca Ivan Kavuľa. Na Krvavej hore bojoval aj jeho starý otec.

„Pod kaštielikom išiel na šturm aj môj nebohý dedo, ale aj viacerí ľudia od nás z dediny. Dostal sa do ruského zajatia a odviezli ho až na Sibír, kde robil v pracovnom tábore,“ hovorí 78-ročný dôchodca. Nakoniec sa jeho dedo z Ruska vrátil. Niekoľkým zajatcom vraj pomohol utiecť strojvodca vlaku, ktorým tam dovážali tovar. Previezol ich do Rakúska a odtiaľ išli pešo až domov.

Nižnú Polianku vraj založil pastier pri studnične s dobrou vodou

Obec Nižná Polianka, okres Bardejov, stála od nepamäti na Jantárovej ceste, po ktorej sa prepravoval tovar z juhu na sever. Hovorí sa, že ju založil pastier, ktorý sa tu usadil so svojím stádom.

Dedina však dnes už nestojí na svojom pôvodnom mieste. Vojnové udalosti spôsobili, že bola takmer celá zničená a ľudia si po 1. svetovej vojne svoje domy postavili trochu ďalej od pôvodného miesta.

„Podľa rozprávania našich starších spoluobčanov obec vznikla na poľane, kde bola studnička. Tadiaľ vraj prechádzal bača a našiel tu pastvinu pre svoj dobytok alebo ovce plus vodu a rozhodol sa tu zostať a založiť svoje sídlo. Na základe toho vznikla Nižná Polianka,“ vysvetlil starosta obce Ján Cundra.

Historické pramene hovoria o tom, že usadlosť tu stála už v 13. storočí. Prvá písomná zmienka sa však objavuje až oveľa neskôr - v 15. storočí, keď bolo územie súčasťou makovického panstva.

Ľudia sa tu oddávna zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, prácou v lese a výrobou šindľov. Bol tu mlyn a v 19. storočí aj tehelňa. V polovici spomínaného storočia sa počet obyvateľov znížil, pretože ľudia odchádzali za prácou do zámoria.

V súčasnosti má obec 250 obyvateľov, okrem občanov slovenskej národnosti tu žijú aj občania rusínskej a ukrajinskej národnosti. V obci je postavených 94 rodinných domov a tri bytovky. Je tu základná škola, ktorú navštevujú deti 1. – 4. ročníka. Väčšinu žiakov však tvoria deti zo susednej Varadky. Keďže ide o deti rómskej národnosti, prispôsobili tomu aj učebné osnovy.



„V rámci projektu sa naše deti vyučujú rómske reálie. Učia sa rómske piesne, básne a slovíčka. Aj nerómske deti sa zoznamujú s touto kultúrou, ktorá je spätá s naším regiónom,“ vysvetlila realizáciu projektu riaditeľka základnej školy Viera Zozomová.

Z finančných prostriedkov ďalšieho projektu obec pre školu vybudovala vo vlastnom areáli malú triedu v prírode. „Otvorili sme to len nedávno, ale deti to vnímajú veľmi pozitívne. Keď je pekné počasie, v altánku v školskej záhrade máme vytvorené pomerne slušné podmienky na vyučovanie v prírode," konštatovala riaditeľka.

Doplnila, že toto nové sedenie je vhodné aj na spoločenské podujatie pre deti a rodičov a na jar tu plánujú realizovať aj rodičovské združenie.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR