Z južného Sudánu prišli domov mladí dobrovoľníci

BRATISLAVA 3. decembra (WEBNOVINY) - Z južného Sudánu sa vrátili dvaja mladí slovenskí dobrovoľníci, ktorých do miestneho saleziánskeho strediska na rok vyslalo občianske združenie Savio. Pre agentúru SITA to povedal saleziánsky misijný dobrovoľník 25-ročný Tomáš Zachar, v Jube spolu s ďalším dobrovoľníkom Marekom pôsobili ako prví Slováci. Obaja učili v škole a popoludní robili deťom program v stredisku. "Doobeda som vyučoval v základnej škole. Mal som dva predmety - siedmakov som učil fyziku a ôsmakov som vyučoval predmet výživa a zdravie. Mojou druhou hlavnou náplňou bolo, keďže som bol v saleziánskom stredisku, práca s mladými. Ja som si zobral na starosť futbalistov, ktorí boli rozdelení na dve skupiny - mladší a starší. Denne mi prichádzalo tak šesťdesiat-sedemdesiat malých detí a okolo tridsať starších detí," opísal svoju prácu Tomáš.


"Deti v porovnaní so slovenskými deťmi naozaj rady chodili do školy, pretože naozaj pochopili, že bez vzdelania nemajú žiadnu možnosť v budúcnosti. Naozaj, keď sa skončili skúšky a opravoval som testy, tak som mal možnosť vidieť, že tie výsledky sú naozaj 95- až 100-percentné," pochválil sa dobrovoľník.

"Sudán je najväčšia africká krajina, ale patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. V Sudáne prednedávnom skončila 50 rokov trvajúca občianska vojna, ktorá zničila úplne všetko. Jedna generácia žila len vo vojne, takže nevedia nič robiť a nemajú žiadnu nádej do budúcna. Počas vojny nefungovali školy, nefungovala žiadna práca," približuje pomery v krajine Tomáš, pre ktorého to bolo prvé pôsobenie v zahraničnej misii. "Pôsobil som v južnom Sudáne, v hlavnom meste Juba. Toto mesto má tristotisíc obyvateľov, avšak nevyzerá ako iné tristotisícové mestá. Ľudia bývajú v hlinených domoch so strechou zo slamy," vysvetľoval mladý dobrovoľník.



Sudán aj mimovládne organizácie pochopili, že budúcnosť Sudánu je v mládeži, tvrdí Tomáš, ktorý si krajinu ale sám nevybral. Keď začínal ako dobrovoľník, vybral si anglicky hovoriacu krajinu, v ktorej je teplo. "Úradným jazykom v Sudáne je arabčina, avšak Sudánci pochopili, že cez angličtinu majú viac možností a v základných školách sa vyučuje v anglickom jazyku," vysvetlil. "Na Sibíri by som zahynul," smial sa Tomáš. Aj v Sudáne im však robilo problémy počasie. "Keď som prišiel, bol som nemilo prekvapený klimatickými rozdielmi medzi Slovenskom a Sudánom. Šok bol hneď, keď som vystúpil z lietadla. Bolo nejakých 38 stupňov v tieni a úplne sucho. Prišiel som, keď bolo obdobie sucha, ktoré trvá osem mesiacov a naozaj za tých osem mesiacov nevidíte ani oblak na oblohe, absolútne neprší. Po tomto období sucha by malo byť obdobie dažďov, ale tento rok to bolo celé nejaké posunuté a naozaj pršalo len párkrát. Bolo to ťažké sa aklimatizovať, každý deň bolo veľmi horúco," posťažoval sa Tomáš.

SITA