WWF vydáva Správu o stave planéty: Varuje, že drancovaním Zeme ohrozujeme už i vlastnú existenciu

• Počet druhov živočíchov na Zemi klesá alarmujúcou rýchlosťou.
• Najväčší pokles vidieť pri sladkovodných živočíchoch a tých z tropických pralesov.
• Na Slovensku patria medzi najohrozenejšie viaceré druhy rýb, plazov i vtákov.
• WWF upozorňuje, že treba konať rýchlo. Bez zásahu človeka zostáva len štvrtina súše.

Počet druhov živočíchov na planéte klesá. Niektoré už naše deti budú poznať len z kníh. Za posledných 50 rokov sa populácie rýb, vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov znížili v globálnom meradle až o 60 percent. Konštatuje to v najnovšej Správe o stave planéty - Living Planet Report 2018 organizácia WWF (Svetový fond na ochranu prírody). Správu zverejňuje WWF každé dva roky.

Najväčší pokles zaznamenali experti za posledných 50 rokov pri sladkovodných živočíchoch (83 %) a živočíchoch z tropických pralesov (89 %). Biodiverzitu, teda rôznorodosť krajiny, rastlín a živočíchov, ohrozuje najmä poľnohospodárstvo, ubúdanie a degradácia prirodzeného prostredia živočíchov - najmä lesov, pralesov či mokradí, a nadmerné využívanie prírodných zdrojov.

Správa varuje, že ľudia ohrozujú už i vlastnú existenciu a pomôže len okamžitá zmena životného štýlu. „Dlhé roky vieme, že ženieme planétu na hranicu svojich možností. A veda nám nikdy nedávala jasnejšie dôkazy o dôsledkoch nášho správania. Už neexistuje ospravedlnenie pre našu nečinnosť. Ochrana prírody nie je len o ochrane tigrov, pánd či veľrýb. Náš každodenný život závisí od zdravia planéty. Na planéte s narušenou klímou, zničenou krajinou, prázdnymi oceánmi, riekami a lesmi ľudí nečaká budúcnosť naplnená šťastím, zdravím a prosperitou,“ hovorí Marco Lambertini, generálny riaditeľ WWF International.

Bez zásahu človeka zostane len 10 % planéty

Správa upozorňuje, že len 25 % percent súše nateraz zostáva nedotknutých človekom. Do roku 2050 to bude už len 10 %. Príčinou je najmä poľnohospodárstvo, rastlinná i živočíšna výroba.

Svet podľa WWF Living Planet Report 2018 stratil medzi rokmi 1990-2015 až 129 miliónov hektárov lesa, čo je rozloha Severnej Ameriky.

WWF vyzýva nielen jednotlivcov, ale i firmy a svetových lídrov, aby sa k situácií postavili čelom. Musíme zmeniť spôsob výroby a spotreby a komerčný sektor musí byť lídrom týchto zmien. A alarmujúca situácia sa musí odraziť v strategických dokumentoch, ako napr. dohoda o zmene klímy či Dohovor OSN o biologickej diverzite.

„Sme prvou generáciou, ktorá má, vďaka vedcom a odborníkom, jasný obraz o význame prírody pre ľudstvo a našom vplyve na životné prostredie. A môžeme byť poslednou generáciou, ktorá má šancu zmeniť hrozivý vývoj,” hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Slovensko stráca staré lesy a v nich žijúce druhy

Celosvetové údaje o ubúdaní živočíchov potvrdzuje i situácia na Slovensku. Podľa Národnej stratégie ochrany biodiverzity je u nás ohrozených až 70 % druhov rýb, všetky druhy obojživelníkov, takmer 92 % druhov plazov, 46 % hniezdiacich druhov vtákov a 69 % druhov cicavcov. Stratégia upozorňuje, že napriek tomu pre nedostatok financií klesá počet programov na záchranu ohrozených druhov. Aktuálne prebieha len 6 programov, a to na záchranu motýľov, korytnačky močiarnej a vtákov ako hlucháň hôrny, tetrov hoľniak či sokol červenonohý.

„Hlucháň hôrny bol kedysi symbolom našich hôr, dnes mu hrozí vyhynutie. Za posledné štyri desaťročia poklesla populácia o približne 70 %. Dnes u nás žije posledných 600 až 800 jedincov. A hlavnou príčinou je ťažba dreva. V pôvodných starých lesoch ponechaných bez zásahu nachádza hlucháň potravu a prirodzenú ochranu, ktorú mu hospodárske lesy nevedia poskytnúť,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Rozsah ťažby v slovenských lesoch neustále narastá, ročne sa u nás vyťaží asi 9,5 mil. m³ dreva, pričom za posledné dve dekády sa objem zdvojnásobil. Cieľom WWF je ochrániť pred ťažbou v prvom rade staré lesy a pralesy. Dnes mnohé nie sú v 5. stupni ochrany.

Za stav našich najohrozenejších rýb či obojživelníkov je zase zodpovedné znečistenie vôd, regulácia riek a budovanie vodných elektrární, či iných bariér. Trendom vo svete je vrátiť rieky do pôvodného koryta a odstraňovať bariéry, vrátane priehrad. Lídrom je severná Európa, ale i Francúzsko či USA. Aj jedna z našich ohrozených druhov rýb hlavatka podunajská na čas rozmnožovania zvykla migrovať z Dunaja do Váhu, Hrona či rieky Oravy. Dnes jej bránia umelé prekážky. Z rovnakých dôvodov sa z Dunaja vytratila najväčšia sladkovodná ryba na svete - vyza veľká. Tej v návrate do Dunaja bráni vodné dielo Železné vráta medzi Rumunskom a Srbskom.

Na Slovensku nie je v dobrom stave takmer polovica vodných tokov, v Európe je to 60 %. V Európe práve prebieha kampaň na ochranu vôd, do ktorej sa zapája WWF a stovka ďalších organizácií. Žiadajú zachovať Rámcovú smernicu o vode a zlepšiť kvalitu vôd. Prekážkami, ktoré bránia dosiahnuť dobrý stav vôd sú najmä: znečistenie a nadmerná spotreba vody v poľnohospodárstve a zmeny prirodzených podmienok riek spôsobených energetikou, vodnou dopravou a protipovodňovými opatreniami.