Wimbledon - miesto so slávnou históriou i súčasnosťou

Tagy: Wimbledon

Dva týždne na prelome júna a júla sa do areálu All England Lawn Tennis and Croquet Clubu (AELTC) v Londýne sústredí pozornosť celého tenisového sveta. Z pôvodne amatérskeho turnaja pre členov a priateľov klubu sa postupne stala významná svetová udalosť - The Championships Wimbledon alebo jednoducho Wimbledon.


Na štyridsaťdvaakrovom pozemku na Church Road privítajú počas turnajových týždňov vyše 450-tisíc návštevníkov, ďalšie tisíce prichádzajú aj počas roka. Vtedy sa dostanú aj do „srdca“ slávneho areálu. Okrem tenisových kurtov si môžu pozrieť aj múzeum wimbledonskej histórie, priestory vysielacieho a tlačového centra, prejdú cez miesta, ktoré sú počas turnaja nedostupné. Vo Wimbledone pulzuje tenisové srdce po celý rok.

Jedno zo štvorice grandslamových podujatí pomenovali po oblasti, v ktorej sa koná. Wimbledon je časť juhozápadného Londýna. Štvrť s 57-tisíc obyvateľmi, domami vo viktoriánskom štýle, ale aj s modernými budovami považujú za jedno z lepších londýnskych predmestí. 


Vznik All England Lawn Tennis and Croquet Clubu

AELTC založili v roku 1868 pôvodne ako kroketový klub, ktorý sídlil na Worple Road. Tenis bol v tom čase ešte len v plienkach. V roku 1875 však v rámci klubu postavili prvý trávnatý tenisový kurt a o dva roky neskôr sa na ňom hral už prvý turnaj. Tenis postupne kroket takmer úplne vytlačil, vedenie klubu sa však rozhodlo ponechať vo svojom názve slovíčko kroketový z akejsi nostalgie.

Prvé turnaje boli len pre mužov, od roku 1884 však začali hrať aj ženy. V rovnakom roku sa po prvý raz uskutočnila aj mužská štvorhra, ženská spolu s miešanou pribudla do programu v roku 1913. Cudzinci mohli vo Wimbledone hrať od roku 1901. Až do roku 1921 mal víťaz predchádzajúceho ročníka automaticky isté miesto v ďalšom finále. To už mal pôvodný areál na Worple Road za sebou aj súboje o olympijské medaily v roku 1908. Popularita tenisu postupne rástla. V 20. rokoch 20. storočia lákala Londýnčanov na zápasy predovšetkým krásna Suzanne Lenglenová a pôvodný areál už nestačil. V roku 1922 sa presťahoval na súčasnú adresu na SW 19 Church Road, kde postavili nový centrálny kurt a okolo neho ďalšie trávnaté dvorce a klubové priestory. Odvtedy už AELTC sídli na tomto mieste, jeho priestory však niekoľkokrát rekonštruovali.

Stať sa členom AELTC nie je ľahké. Stálych členov je iba 375 a ďalšia stovka je dočasných. Žiadosť o prijatie musia listom podporiť aspoň štyria súčasní členovia, z nich dvaja musia kandidáta poznať aspoň tri roky. To je však iba začiatok viacročného procesu, pri ktorom sa žiadosť posudzuje. Jednoduchšie to majú víťazi wimbledonskej dvojhry a významné tenisové osobnosti, ktoré automaticky dostanú čestné členstvo.

Wimbledon to nie je iba súčasnosť, ale aj dlhá história. Pri prechádzke areálom na vás dýchajú tradície na každom kroku. Priestory sú ladené do klubových farieb. Pôvodne boli modrá, žltá, červená a zelená, ale pre podobnosť s farbami kráľovského námorníctva ich v roku 1909 zmenili na tmavozelenú a fialovú.


Centrálny kurt

Srdcom celého areálu AELTC je centrálny kurt, ktorý je zároveň domovom klubu. Tráva na dvorci je „posvätná“. Tenis sa na nej hrá iba počas dvoch turnajových týždňov. Výnimkou bude rok 2012, keď bude slúžiť aj na olympijské tenisové turnaje. Raz ročne, tesne pred vrcholným podujatím, sa na kurt dostanú aj niektoré z členiek klubu, aby odohrali testovací zápas. Organizátori a zástupcovia televíznych spoločností počas duelu overujú pripravenosť počítačových systémov, kamier a vysielacej techniky. Keďže vo Wimbledone žije množstvo veveričiek a hlodavcov, hraciu plochu obkolesujú drôty, v ktorých je slabé elektrické napätie. Trávu podobne ako na ostatných dvorcoch kosia na 8 mm. Aby bola na všetkých miestach rovnaká a mala požadovanú kvalitu, počas roka - najmä počas dní s nedostatočným slnečným jasom - ju umelo osvetľujú. Súčasťou dvorca je lóža pre kráľovskú rodinu a významných hostí. Kapacita hľadiska je 15-tisíc divákov.

Spomienka na posledné finále Wimbledonu. Foto: Peter Pašuth„Center“ prešiel počas desaťročí rôznymi zmenami, posledná bola v roku 2009, keď pribudla zaťahovacia strecha. Povrch tejto „harmoniky“ tvorí 5200 metrov štvorcových priesvitnej nepremokavej tkaniny, vďaka ktorej sa dostáva na trávu prirodzené svetlo aj po zatiahnutí. Jej otvorenie i zatvorenie trvá 10 minút. Kým na iných kurtoch sa zápasy končia krátko po zotmení, vďaka streche a osvetleniu sa na centrálnom dvorci môže hrať aj dlhšie. Zaujímavosťou je, že počas celého roka na ukazovateli skóre svieti výsledok posledného mužského finále. Od júla 2011 je to konečný stav súboja medzi Novakom Djokovičom a Rafaelom Nadalom (6:4, 6:1, 1:6, 6:3, zápas trval 2:29 h a skončil sa o 16:43 h miestneho času).


V areáli klubu je 19 turnajových kurtov

Oproti Centrálnemu dvorcu vyrástol kurt číslo jeden. Postavili ho v roku 1997 a po jeho dostavbe došlo k prečíslovaniu ďalších dvorcov. Aj jednotka má kryté tribúny, chýba jej však zaťahovacia strecha. O trávu sa rovnako stará špeciálna technika, keďže slnečné svetlo najmä v zimných mesiacoch cez tribúny príliš nepreniká. Kapacita je 11 500 divákov.

Vedľa dvorca je menšia vyvýšená plocha, ktorá dostala prezývku Henmanov vŕšok. Počas turnaja sa na tomto priestranstve zhromažďujú fanúšikovia, ktorí nezohnali lístky na hlavné kurty, a tu môžu sledovať niektorý zo zápasov na veľkoplošnej obrazovke. Miesto získalo svoju prezývku v 90. rokoch 20. storočia, keď sa Tim Henman niekoľkokrát márne snažil o wimbledonský triumf. Fanúšikovia bez lístkov sa vtedy začali schádzať na tomto mieste vo väčšom počte a mohutne svojho miláčika povzbudzovali. Dnes je počas Wimbledonu Henman Hill obľúbeným miestom pre reportérov, pripravujú z neho živé vstupy a získavajú na ňom názory fanúšikov. Režiséri televíznych prenosov často prestrihávajú zábery zápasov s obrázkami z Henmanovho vŕšku.

Pohľad na okolie kurtu číslo 1. Trávnaté plochy sa v lete zmenia na tenisové dvorce. Foto: Peter PašuthCelkovo je priamo v areáli klubu 19 turnajových kurtov. Trénovať sa dá aj na ďalších šestnástich trávnatých a štrnástich s rôznym povrchom. Trávnaté dvorce slúžia od mája do septembra. O trávu sa zamestnanci celoročne starajú, kosia ju, zavlažujú. Na jeseň a v zime by návštevník dvorce možno ani nespoznal. Pôsobia ako nevyužitá zelená plocha. Zamestnanci totiž odstránia všetky ploty okolo nich a stále tribúny sú len pri niektorých.

Na mieste starého dvorca číslo jeden vyrástla Budova milénia, v ktorej sú priestory pre hráčov, významných hostí, ale aj novinárov. Tlačové stredisko je priestranné, na rozdiel od iných veľkých podujatí v ňom má každý akreditovaný novinár svoj vlastný pracovný stôl. V rámci pracovného miesta nechýba prípojka na telefónnu linku či televízny prijímač.

Vedľa kurtu číslo osemnásť, na ktorom v roku 2010 odohrali Američan John Isner a Francúz Nicolas Mahut najdlhší zápas wimbledonskej histórie (súboj začal 22. a skončil 24. júna, tenisti strávili na dvorci 11 hodín a 5 minút a Isner vyhral 6:4, 3:6, 6:7 (7), 7:6 (3), 70:68), je vysielacie centrum s modernou televíznou technikou. Práve v jeho miestnostiach sa strihajú zábery zo stretnutí, dorábajú rôzne reportáže a z jeho réžie putuje televízny signál do celého sveta.


Tenisoví fanúšikovia môžu navštíviť aj múzeum, knižnicu a nakúpiť suveníry

Počas celého roka púta pozornosť wimbledonské múzeum, ktoré sa nachádza pri bráne číslo štyri. Za svoju činnosť a expozície získalo viaceré významné ocenenia. Návštevníci majú možnosť vidieť históriu tenisu od 16. storočia, pripomenúť si slávne udalosti a osobnosti wimbledonského turnaja. Nechýbajú rôzne interaktívne exponáty, zvukové a televízne záznamy z dôležitých zápasov. Špeciálnu expozíciu venovali tvorcovia múzea trofejám z londýnskeho turnaja.

Nechýba ani oblečenie, rakety či iné predmety od známych osobností súčasnosti i minulosti svetového tenisu, vrátane Petea Samprasa, Martiny Navrátilovej, Rogera Federera či Rafaela Nadala. Celkovo má múzeum vyše 15-tisíc exponátov. V jeho útrobách nájde návštevník aj wimbledonskú knižnicu, ktorá sa môže pochváliť jednou z najväčších zbierok britských a svetových kníh o tenise, špecializovaných periodík, televíznych zostrihov, novinových výstrižkov, videokaziet a nosičov DVD. Zatvorená býva iba počas grandslamového turnaja, keď slúži pre potreby akreditovaných osôb.

Briti sa popularitu Wimbledonu snažia využiť aj obchodne, v areáli nechýba ani špecializovaný „shop“ situovaný nad múzeom. V ponuke sú rozličné predmety s wimbledonskou tematikou. Nechýbajú známe uteráky v zeleno-fialových farbách, ktoré si tenisti po zápasoch radi so sebou pribalia do svojich športových vakov, kúpiť sa dajú aj hrnčeky, príbory, taniere, športové oblečenie, tenisové rakety, vreckovky a mnohé ďalšie predmety.

Wimbledonský areál je prístupný celoročne. Milovník tenisu by ho počas návštevy Londýna určite nemal vynechať. Aj mimo turnaja dýcha svojou úžasnou atmosférou a tradíciami. Múzeum je otvorené denne od 10:00 do 17:00, posledný vstup je o 16:30. Vstupné je jedenásť libier. Ak chce návštevník vidieť aj ďalšie priestory areálu, zaplatí 20 libier.

Pri príprave textu boli použité aj webová stránka Wimbledonu a Wikipedia.

Tagy: Wimbledon