WIKILEAKS: Čína sa obávala reformy OSN

Tagy: WikiLeaks

Foto: SITA/APWASHINGTON 30. novembra  - Čína vyjadrila Spojeným štátom americkým svoje znepokojenie týkajúce sa snáh zreformovať Bezpečnostnú radu Organizácie Spojených národov (BR OSN) a varovala, že pri jej prípadnom rozšírení nebude akceptovať Japonsko. Vyplýva to z telegramu zverejneného v pondelok portálom WikiLeaks.


Čína v roku 2005 napomohla neúspech Brazílie, Nemecka, Indie a Japonska získať stále kreslá vo vplyvnom orgáne OSN. Ale od vtedy si dávala pozor na verejné vyhlásenia svojich predstaviteľom, ktorí často hovorili iba o tom, že Peking chce s ostatnými o tejto otázke rokovať.

Podľa tajného telegramu, ktorý WikiLeaks zverejnil, viceminister zahraničných vecí Číny Che Ja-fej americkému diplomatovi povedal, že Peking sa "obáva spádu udalostí, ktoré stavali na reforme BR OSN". Podľa dokumentu, ktorý opätovne vydal denník Guardian, Che povedal, že súčasných piatich stálych členov rady - Veľkú Britániu, Čínu, Francúzsko, Rusko a Spojené štáty - by nebolo dobré "zriediť".

"Ak skončíme so (skupinou) 'P10', Čína aj Spojené štáty 'budú mať problém'," citoval viceministra americký chargé d'affaires v Pekingu Dan Piccuta. "Okrem toho, pre čínsku verejnosť by bolo zložité prijať Japonsko ako stáleho člena" BR OSN, povedal diplomat. Che mal Spojené štáty požiadať, aby v tejto otázke neboli "provokatívne". Spomínaný americký diplomat v apríli 2009 vyhlásil, že "o tom, ktoré krajiny podporia pre stále členstvo (rady), sa nerozhodlo". Dodal však, že "je ťažké si predstaviť akékoľvek rozširovanie rady, ktoré by nezahŕňalo Japonsko, druhého najväčšieho prispievateľa do rozpočtu OSN".

Čína má s Japonskom dlhodobo napäté vzťahy, ktoré sa tento rok ešte zhoršili po tom, ako Tokio v sporných vodách zadržalo čínske plavidlo. Iternetový portál WikiLeaks, ktorý v roku 2006 založil Austrálčan Julian Assange, sprístupnil v októbri verejnosti 77-tisíc utajovaných dokumentov americkej armády o bojoch v Afganistane v rokoch 2004 až 2010, čo vzbudilo hlasný odpor v USA a viacerých európskych krajinách. V nedeľu portál zverejnil ďalších 250-tisíc tajných dokumentov americkej diplomacie. Väčšinou ide o hodnotiace správy z amerických veľvyslanectiev.

Iránsky duchovný líder zomiera na rakovinu
Iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí má rakovinu a môže zomrieť "do niekoľkých mesiacov", uvádza sa v dokumente zverejnenom portálom WikiLeaks. Táto informácia, ktorú v utorok uverejnil britský denník Telegraph, má pôvod v úradnom zázname amerického konzulátu v Istanbule, ktorý cituje obchodníka s úzkymi kontaktmi s bývalým iránskym prezidentom Hašemim Rafsandžáním. Ten mal údajne povedať, že Chameneímu diagnostikovali neobvyklú formu leukémie.

"Chameneí pravdepodobne zomrie do niekoľkých mesiacov," píše sa v zázname konzulátu z augusta 2009, uvádza WikiLeaks. V tej dobe Rafsandžání zintenzívňoval kampaň proti znovuzvoleniu prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda. "Výsledkom toho je, že Rafsandžání ukončil kampaň v rámci Zhromaždenia expertov proti Chameneímu a teraz sa zameral na to, aby 'nechal prírodu nabrať svoje smerovanie'," píše sa v dokumente. "Po tom, ako najvyšší (duchovný) vodca zomrie, Rafsandžání sa pokúsi mobilizovať Zhromaždenie expertov, aby za nového najvyššieho lídra zvolili jeho... Ak sa mu to podarí, potom vyzve Ahmadínedžáda, aby rezignoval a vyhlásil nové voľby," dodáva správa.

Zástanca tvrdého prístupu Chameneí má v Iráne v štátnych záležitostiach najdôležitejšie slovo. Terčom jeho kritiky sa často stala zahraničná politika Spojených štátov amerických.

Internetový portál WikiLeaks, ktorý v roku 2006 založil Austrálčan Julian Assange, sprístupnil v októbri verejnosti 77-tisíc utajovaných dokumentov americkej armády o bojoch v Afganistane v rokoch 2004 až 2010, čo vzbudilo hlasný odpor v USA a viacerých európskych krajinách. V nedeľu portál zverejnil ďalších 250-tisíc tajných dokumentov americkej diplomacie. Väčšinou ide o hodnotiace správy z amerických veľvyslanectiev.

Tagy: WikiLeaks