Vzišiel z nacistickej NSDAP a neskôr zachránil približne 1200 Židov

Hildesheim/Bratislava 8. októbra (TASR) - Továrnik nemeckého pôvodu Oskar Schindler je autorom zoznamu vyše tisícky židov, ktorých v roku 1945 zachránil pred smrťou v nemeckom koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau v Poľsku. Od jeho úmrtia uplynie vo štvrtok 9. októbra 40 rokov.


Pre svet bol dlho neznámou osobou. To zmenili austrálsky spisovateľ Thomas Keneally, ktorý na základe príbehu jedného zo zachránených napísal knihu Schindlerova archa (neskôr premenovaný na Schindlerov zoznam) a predovšetkým filmár Steven Spielberg nakrútením filmu Schindler's List (Schindlerov zoznam, 1993) opierajúceho sa o Keneallyho literárnu predlohu. Film získal sedem Oscarov.

Oskar Schindler sa narodil 28. apríla 1908 v českom meste Svitavy, ešte v období Rakúsko-Uhorsku, v nemeckej, finančne dobre zabezpečenej rodine. Po skrachovaní otcovej továrne v čase hospodárskej krízy sa v roku 1939, už ako člen nacistickej strany Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP), presťahoval do poľského Krakova. Dostal sa k fabrike na výrobu smaltovaných výrobkov blízko krakovského geta. Aby si udržal svoje postavenie, úzko spolupracoval a stretával sa s nemeckou nacistickou vrchnosťou. Ako člen vládnej nacistickej strany však napriek nespornému úsiliu zbohatnúť v čo najkratšom čase robil maximum pre záchranu svojich zamestnancov, ktorých označoval v čoraz väčšom počte za nenahraditeľných. Nielenže dostávali podstatne viac a lepšej stravy ako v tábore, ale Schindlerova manželka pre nich v továrni zariadila aj menšiu nemocnicu.

Pri likvidácii geta v Krakove koncom druhej svetovej vojny Oskar Schindler spísal zoznam svojich robotníkov z geta a presúval ich do novovytvorenej vojenskej továrne na českej Morave. Zachránil ich tak pred istou smrťou, inak by museli ísť do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.



Brnenec - miesto vojenskej továrne na Morave - oslobodili 8. mája 1945. Krátko predtým Schindler s manželkou a niekoľkými prominentnými robotníkmi, ktorí mu mali dosvedčiť jeho zásluhy, opustili továreň a zamierili k americkým líniám. Bál sa, že v oslobodenom Československu by ho ako bývalého člena NSDAP, výrobcu zbraní pre nemeckú stranu a bývalého informátora nemeckej rozviedky zavreli do väzenia.

Po vojne ho v českej Ostrave aj predviedli pred súd, ale po vypočutí niekoľkých jeho bývalých robotníkov zastavili ďalšie vyšetrovanie. Stal sa osobou, ktorú niektorí zatracovali, iní neadekvátne povyšovali.

Počet zachránených život nebude nikdy presný

Počet židov, ktorých Schindler zachránil, pravdepodobne nebude nikdy celkom presný, pretože napríklad niektoré deti neboli v zozname zapísané a niektorí väzni opustili tábor ihneď po odchode stráží po oslobodení. Často sa uvádza počet 1200 zachránených väzňov - robotníkov. Zachovaný zoznam väzňov z apríla 1945 obsahuje 1098 osôb a aj správa Komitétu oslobodených väzňov z 12. mája 1945 sa zmieňuje o počte "okolo 800 mužov a okolo 300 žien".

Po druhej svetovej vojne Oskar Schindler krátko pôsobil v Nemecku a potom emigroval do Argentíny, kde sa snažil podnikať v chove dobytka. Nejaký čas žil striedavo v Nemecku a v Izraeli, kde mu v Aleji spravodlivých v Jeruzaleme v roku 1962 zasadili strom. Zomrel v Nemecku 9. októbra 1974 v meste Hildesheim v chudobe a osamotený vo veku 66 rokov.

Nemeckého továrnika pochovali v súlade s jeho želaním na katolíckom cintoríne v Izraeli a v roku 1993 ho ocenili ako jedného z prvých troch Nemcov vyznamenaním Spravodlivý medzi národmi. V Nemecku mu udelili Spolkový kríž za zásluhy prvého stupňa a pri príležitosti jeho nedožitých 100. narodenín v roku 2008 vydala tamojšia pošta osobitnú známku s nominálnou hodnotou 145 centov s citátom z Talmudu: Záchranca čo len jediného života zachránil celý svet.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR