|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
10. februára 2012
Vždy, keď niekto zomrie, zomierame s ním
Muhammad Šami na demonštrácii v Damasku nakrúca na mobil situáciu okolo neho, po niekoľkých minútach beží preč pred bezpečnostnými silami. Šami patrí k stovkám, možno tisíckam miestnych ...
Zdieľať
BRATISLAVA 10. februára (WEBNOVINY) - Muhammad Šami na demonštrácii v Damasku nakrúca na mobil situáciu okolo neho, po niekoľkých minútach beží preč pred bezpečnostnými silami. Šami patrí k stovkám, možno tisíckam miestnych amatérskych novinárov, ktorí informujú o krvavom potláčaní opozície v Sýrii, sú medzi nimi inžinieri, študenti, právnici.
Sú na všetkých horúcich miestach v Sýrii, svoje svedectvá zverejňujú na Facebooku a YouTube, odkiaľ ich preberajú satelitné televízie a šíria po celom svete, mnohí sa stali obeťami krviprelievania. „Vždy, keď niekto zomrie, zomierame s ním,“ povedal jeden z nich.
„Všetko sa začalo na prvej demonštrácii v hlavnom meste,“ povedal AFP 32-ročný Šami telefonicky z Damasku. „Režim povedal, že tieto demonštrácie sa nikdy neudiali a my sme chceli dokázať, že klame. Chceli sme, aby svet vedel, že sme sa začali búriť proti režimu. Začali sme nakrúcať.“
Na jednom proteste Šamiho zatkli, bezpečnostné sily mu našli v mobile zábery z demonštrácie. „Zaplatil som vysokú cenu za tieto zábery. Bili ma a mučili 15 dní,“ ale ako povedal, nezlomilo ho to.
„Začali sme sa koordinovať efektívnejším spôsobom. Jeden z nás nakrúcal niekoľko minút, potom sa schoval na bezpečnom mieste a poslal zábery na satelitné stanice, zatiaľ druhý človek nakrúcal.“
Keď režim tvrdil, že zábery sú zo starých udalostí, aktivisti začali vkladať dátum a miesto, kde sa demonštrácia konala.
"Omar the Syrian," miestny novinár, ktorý prispieval do AFP, zomrel počas nočného ostreľovania z piatku na sobotu, keď sily režimu začali veľký útok na mesto Homs.
24-ročný študent, ktorého skutočné meno bolo Mazhar Tayyara, pochádzal zo štvrte Inšát v meste Chladíja. „Chcel pomôcť zraneným, keď pri ňom padla ďalšia bomba a zasiahla ho do brucha a nohy. Zomrel v nemocnici o tri hodiny v sobotu,“ povedal jeho priateľ.
Tayyara pracoval pre viaceré médiá, vrátane britského denníka Guardian a nemeckého Die Welt. Objavil sa aj v satelitných sieťach al-Džazíra a CNN. Priatelia vytvorili na facebooku stránku na jeho pamiatku. „Chcel dôstojnosť a slobodu pre svoj ľud.“
Na konci roka, 29. decembra zabili bezpečnostné sily 23-ročného Bassila Sajída v štvrti Bába Amr v povstaleckom meste Homs. Zahynuli ďalší miestni novinári, vrátane Farzata Džerbana 20. novembra v Homse.
Kinan Ali, ktorý odišiel do Libanonu, ale pomáha ďalej, povedal, že zo začiatku len jeden človek organizoval demonštráciu, zvolával ľudí na facebooku, bol na demonštrácii, filmoval a vkladal zábery online. „Ten istý človek bol posledný, kto odchádzal z demonštrácie a kontroloval, či bol niekto zatknutý, pomáhal zraneným.“
Abu Abdalláh Talli je miestny novinár, presťahoval sa do Damasku z mesta Dará. „Vždy, keď niekto zomrie, zomierame s ním,“ povedal 26-ročný inžinier. „Za pravdu, slobodu a dôstojnosť. Naša krajina si to zaslúži,“ odpovedal na otázku, prečo riskujú svoje životy.
Danny, miestny novinár z Homsu
Danny je aktivista a miestny novinár v Homse, jeho otec je Sýrčan, matka Britka. Pred niekoľkými mesiacmi ho postrelili, liečil sa v Británii, potom sa vrátil do Sýrie. Prispieva do CNN ako aj na YouTube. Píše, čo vidí, počuje. Podľa neho je situácia v Sýrii zúfalejšia každým dňom.
Bombardovanie Homsu 9. februára pokračuje, napísal Danny. Tentoraz výbuch zasiahol jeho dom. „Nie je bezpečné miesto v tejto oblasti. Armáda nás obkľučuje, obkľučuje nás vo veľkom počte. Veľa tankov, veľa vojakov, strieľajú na nás raketami nonstop od 4. hodiny ráno. Dom, kde som aj ja, zasiahla raketa. Tri ženy vonku roztrhalo na kusy. Bolo sedem hodín, zobrali sme ich dnu a pochovali.
Nevieme, koľko je obetí. Viem, že zomrelo 93 ľudí. Máme ich mená, ale ďalších viac ako sto je v dolných častiach zničených domov.
Lietajú tu helikoptéry, strieľajú na nás. Používajú ľudské štíty na svojich stanovištiach, aby tam slobodná sýrska armáda nestrieľala. Nemáme lieky, máme lej jednu provizórnu nemocnicu. Teraz máme len šesť lekárov, a to je málo.“
Sú na všetkých horúcich miestach v Sýrii, svoje svedectvá zverejňujú na Facebooku a YouTube, odkiaľ ich preberajú satelitné televízie a šíria po celom svete, mnohí sa stali obeťami krviprelievania. „Vždy, keď niekto zomrie, zomierame s ním,“ povedal jeden z nich.
„Všetko sa začalo na prvej demonštrácii v hlavnom meste,“ povedal AFP 32-ročný Šami telefonicky z Damasku. „Režim povedal, že tieto demonštrácie sa nikdy neudiali a my sme chceli dokázať, že klame. Chceli sme, aby svet vedel, že sme sa začali búriť proti režimu. Začali sme nakrúcať.“
Na jednom proteste Šamiho zatkli, bezpečnostné sily mu našli v mobile zábery z demonštrácie. „Zaplatil som vysokú cenu za tieto zábery. Bili ma a mučili 15 dní,“ ale ako povedal, nezlomilo ho to.
„Začali sme sa koordinovať efektívnejším spôsobom. Jeden z nás nakrúcal niekoľko minút, potom sa schoval na bezpečnom mieste a poslal zábery na satelitné stanice, zatiaľ druhý človek nakrúcal.“
Keď režim tvrdil, že zábery sú zo starých udalostí, aktivisti začali vkladať dátum a miesto, kde sa demonštrácia konala.
"Omar the Syrian," miestny novinár, ktorý prispieval do AFP, zomrel počas nočného ostreľovania z piatku na sobotu, keď sily režimu začali veľký útok na mesto Homs.
24-ročný študent, ktorého skutočné meno bolo Mazhar Tayyara, pochádzal zo štvrte Inšát v meste Chladíja. „Chcel pomôcť zraneným, keď pri ňom padla ďalšia bomba a zasiahla ho do brucha a nohy. Zomrel v nemocnici o tri hodiny v sobotu,“ povedal jeho priateľ.
Tayyara pracoval pre viaceré médiá, vrátane britského denníka Guardian a nemeckého Die Welt. Objavil sa aj v satelitných sieťach al-Džazíra a CNN. Priatelia vytvorili na facebooku stránku na jeho pamiatku. „Chcel dôstojnosť a slobodu pre svoj ľud.“
Na konci roka, 29. decembra zabili bezpečnostné sily 23-ročného Bassila Sajída v štvrti Bába Amr v povstaleckom meste Homs. Zahynuli ďalší miestni novinári, vrátane Farzata Džerbana 20. novembra v Homse.
Kinan Ali, ktorý odišiel do Libanonu, ale pomáha ďalej, povedal, že zo začiatku len jeden človek organizoval demonštráciu, zvolával ľudí na facebooku, bol na demonštrácii, filmoval a vkladal zábery online. „Ten istý človek bol posledný, kto odchádzal z demonštrácie a kontroloval, či bol niekto zatknutý, pomáhal zraneným.“
Abu Abdalláh Talli je miestny novinár, presťahoval sa do Damasku z mesta Dará. „Vždy, keď niekto zomrie, zomierame s ním,“ povedal 26-ročný inžinier. „Za pravdu, slobodu a dôstojnosť. Naša krajina si to zaslúži,“ odpovedal na otázku, prečo riskujú svoje životy.
Danny, miestny novinár z Homsu
Danny je aktivista a miestny novinár v Homse, jeho otec je Sýrčan, matka Britka. Pred niekoľkými mesiacmi ho postrelili, liečil sa v Británii, potom sa vrátil do Sýrie. Prispieva do CNN ako aj na YouTube. Píše, čo vidí, počuje. Podľa neho je situácia v Sýrii zúfalejšia každým dňom.
Bombardovanie Homsu 9. februára pokračuje, napísal Danny. Tentoraz výbuch zasiahol jeho dom. „Nie je bezpečné miesto v tejto oblasti. Armáda nás obkľučuje, obkľučuje nás vo veľkom počte. Veľa tankov, veľa vojakov, strieľajú na nás raketami nonstop od 4. hodiny ráno. Dom, kde som aj ja, zasiahla raketa. Tri ženy vonku roztrhalo na kusy. Bolo sedem hodín, zobrali sme ich dnu a pochovali.
Nevieme, koľko je obetí. Viem, že zomrelo 93 ľudí. Máme ich mená, ale ďalších viac ako sto je v dolných častiach zničených domov.
Lietajú tu helikoptéry, strieľajú na nás. Používajú ľudské štíty na svojich stanovištiach, aby tam slobodná sýrska armáda nestrieľala. Nemáme lieky, máme lej jednu provizórnu nemocnicu. Teraz máme len šesť lekárov, a to je málo.“