Vzdelanostný cenzus pôjde na Ústavný súd, opozícia už má podpisy

Bratislava 3. júla (TASR) - Podmienka pre starostov a primátorov mať aspoň strednú školu pôjde v najbližších dňoch na Ústavný súd SR. Opozícia už totiž vyzbierala 30 potrebných podpisov, podanie už len čaká na odoslanie do Košíc. Opoziční poslanci navrhujú aj pozastaviť účinnosť vzdelanostného cenzu, aby sa nedotkol jesenných komunálnych volieb. Vyzbieranie podpisov oznámil dnes v parlamente Daniel Lipšic z hnutia NOVA.


Súlad tzv. vzdelanostného cenzu s Ústavou SR chcú dať preveriť poslanci z hnutia NOVA, Mostu-Híd, SaS. Lipšic od začiatku tvrdí, že podmienka vzdelania je protiústavná. "Demokracia je o tom, že si všetci môžu zvoliť kohokoľvek," zdôraznil s tým, že obmedzovať pasívne volebné právo nie je správne a podkopáva princípy demokracie. Dodal, že v demokracii rozhoduje väčšina, aj keď možno jej rozhodnutia nemusia byť vždy správne. "Ale to je demokracia," zdôraznil.

Argument, že už existujú obmedzenia pasívneho volebného práva napríklad vekové u Lipšica neobstojí. Vek je podľa neho kritérium, ktoré dosiahne vždy každý, pokiaľ sa nič vážne nestane. "Vekové cenzy sú aj v iných demokratických krajinách a sú v poriadku. Ale vzdelanostné cenzy sú diskriminačné," vyhlásil. Dodal, že vzdelanie navyše nie je vždy zárukou toho, že starosta bude spravovať verejné financie dobre. "Sú aj obce, v ktorých sú vzdelaní starostovia a predsa len zlyhávajú. Možno niekedy vedia až príliš dobre počítať," poznamenal.

Martin Poliačik zo SaS poukázal na účelovosť zavedenia vzdelanostného cenzu. Podľa neho sa vládny Smer-SD usiluje zamedziť, aby sa starostami stávali príslušníci rómskej komunity. "Sú obce, v ktorých menšina nechce, aby sa starostom stal príslušník z rómskeho etnika, ktoré má v obci väčšinu," povedal Poliačik.

Pasívne volebné právo bez obmedzenia

Účelovosť zavedenia vzdelanostného cenzu potvrdzuje aj Lipšic. "Vzdelanostný cenzus je len pre starostov. Kandidáti na županov, poslancov Národnej rady, europoslancov, prezidenta môžu byť aj bez vzdelania. To je úplná právna tupina," upozornil Lipšic.

Lucia Žitňanská z Mostu-Híd doplnila, že kritériá sa dajú do zákonov nastavovať aj za hranicu únosnosti, ale nič to nevyrieši. Je za to, aby Ústavný súd SR rozhodol, či vzdelanostný cenzus je v súlade s ústavou alebo nie.

Povinnú strednú školu pre šéfov miest a obcí schválili poslanci Národnej rady SR koncom mája, podpísal ju ešte Ivan Gašparovič pár dní pred odchodom z prezidentského úradu. Protiústavnosť vzdelanostného cenzu potvrdil aj minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). Sám sa zaradil ku skupine, ktorá zastáva názor, že pasívne volebné právo, teda právo byť volený, by nemalo byť ničím obmedzované.

Práve Kaliňákov zákon povinné vzdelanie pre starostov a primátorov zavádza. Minister zdôraznil, že zmenu nenavrhol, ani neschválil on, návrh prišiel od poslancov a tí ho aj odobrili. Zmenu navrhol poslanec Smeru-SD Dušan Bublavý. Poliačik dnes zdôraznil, že keď Kaliňák považuje vzdelanostný cenzus za protiústavný, mal iniciovať podanie na Ústavný súd hneď po schválení pozmeňovacieho návrhu. Opozícia považuje Kaliňákovo konanie, ako aj konanie celého Smeru-SD za alibistické.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR