Výživný obed prospieva pracovnému výkonu

Foto: SITA/APBRATISLAVA 10. marca (WEBNOVINY) - Zamestnávatelia by mali dbať na výživné stravovanie sa zamestnancov, pretože to prospieva ich pracovnému výkonu. V knihe Food at Work to uvádza americký novinár a autor viacerých úspešných publikácií o zdraví Christopher Wanjek. Nezdravé obedy predovšetkým pri sedavom zamestnaní podporujú vznik obezity spôsobujúcej vysoký krvný tlak, cukrovku druhého typu alebo rôzne ochorenie srdca a ciev. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie na následky nadváhy a obezity každoročne zomiera viac ako milión Európanov, na Slovensku nimi trpí 20 percent dospelej populácie. Na druhej strane, nedostatočný príjem makro a mikroživín môže zapríčiniť podvýživu. Obidva tieto prípady majú negatívny vplyv na úroveň výkonnosti a spôsobilosti pracujúceho obyvateľstva.


Dobrá výživa a vysoká produktivita sú podľa odborníkov úzko prepojené. Zabezpečiť, aby mali zamestnanci prístup k výživnej a cenovo dostupnej strave, ako aj k adekvátnej prestávke na občerstvenie a primeraným podmienkam pri stravovaní, je dôležité nielen zo sociálneho hľadiska. Ide tiež o osvedčenú obchodnú praktiku, ktorá prináša zisk. V roku 2001 predstavovali ochorenia súvisiace s nezdravým stravovaním 46 percent všetkých chorôb vo svete. Do roku 2020 by podľa predpokladov malo toto číslo narásť na 57 percent. Pravidelné výživné obedy by preto znamenali aj významné zníženie nákladov štátu na zdravotnú starostlivosť, ale aj menej absencií zamestnancov v práci. Po dobrom a výživnom jedle sa tiež prejaví psychická pohoda ľudí, čo predchádza vzniku stresu a nervozity.

Podľa nutričného projektu Európskej únie Food obed tvorí 35 percent denného príjmu energie. Vynechanie poludňajšieho jedla znamená zvýšenie únavy pracovníkov a pokles výkonu. Podpora vhodného stravovania by sa preto mala dostať na rovnakú úroveň, ako je zaistenie bezpečného pracoviska. Napríklad v juhovýchodnej Ázii spôsobil nedostatok železa u obyvateľstva stratu produktivity v hodnote päť miliárd amerických dolárov.

Zákon v Slovenskej republike stanovuje minimálny čas na obednú prestávku 30 minút. Viac ako 92 percent praktických lekárov považuje podľa Wanjekovej publikácie pauzu na obed mimo pracoviska za pozitívny prínos k celkovej duševnej a telesnej pohode zamestnancov. Vďaka tomuto faktu má pracovná prestávka na obed veľký vplyv na dobrú atmosféru v pracovnom kolektíve, a tým aj na lepší výkon celej spoločnosti.