Vyvlastňovanie začne, len ak sa nedosiahne dohoda s vlastníkom

BRATISLAVA 11. marca (WEBNOVINY) - K vyvlastňovaniu pozemkov a stavieb bude možné pristúpiť, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou s vlastníkom. Zároveň však budú musieť byť splnené súčasne štyri podmienky vyvlastnenia, a to iba v nevyhnutnom rozsahu, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu. Predpokladá to návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, ktorý vláda schválila na stredajšom zasadnutí s pripomienkou. Predložil ho minister výstavby a regionálneho rozvoja Marian Janušek. Navrhovaný zákon upravuje podmienky, postup a dôsledky vyvlastnenia, ako aj podmienky poskytnutia náhrady za vyvlastnenie a spôsob vyrovnania práv tretích osôb. Návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb by mal nadobudnúť účinnosť spolu s novým stavebným zákonom 1. júla 2010. Zákon o vyvlastnení bude nadväzovať na nový stavebný zákon, ten totiž nebude upravovať problematiku vyvlastnenia. Stavebný zákon bude vo vzťahu k zákonu o vyvlastnení osobitným predpisom upravujúcim oba všeobecné účely na vyvlastnenie ustanovené v spojení s územnoplánovacou dokumentáciou.


"Vyvlastňovacie konanie by mal viesť a rozhodnutie vydať orgán štátu, ktorý priamo nerozhoduje o možnostiach uskutočnenia stavby alebo opatrenia v danom území, ako je to pri stavebnom úrade, ktorý rozhoduje v územnom konaní a následne v stavebnom konaní," uvádza rezort výstavby v predkladacej správe k návrhu zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb. Vyvlastňovacím úradom má byť orgán verejnej správy, a to krajský stavebný úrad. Osobitné zákony môžu určiť aj iný orgán štátnej správy.

V navrhovanom zákone boli podľa rezortu výstavby spresnené podklady a doklady nevyhnutné pre podanie návrhu na vyvlastnenie a rozhodovanie správneho orgánu. Jednoznačne sú určené, tvrdí predkladateľ zákona, povinné náležitosti rozhodnutia o vyvlastnení, kompaktne sú vyjadrené dôsledky vyvlastnenia. Po novom má byť upravený aj vzťah vyvlastnenia a náhrady - kompenzácie za nútené, resp. nedobrovoľné odňatie alebo obmedzenie vlastníckeho práva. Náhrada musí byť spravodlivá, musí vyjadrovať hodnotu vyvlastňovaného práva, uvádza rezort výstavby. Súčasťou náhrady by mali byť aj vedľajšie finančné náklady, ktoré vzniknú vyvlastnenému alebo inej oprávnenej osobe v dôsledku vyvlastnenia alebo v súvislosti s vyvlastňovacím konaním. Ide napríklad o sťahovacie náklady či premiestňovanie rôznych druhov poľnohospodárskych kultúr na iný pozemok. O opravnom prostriedku proti vyvlastneniu ako administratívnemu individuálnemu aktu orgánu štátnej správy by mal rozhodovať súd. Mala by sa tak posilniť právna istota, nakoľko vyvlastňovacie rozhodnutie bude znamenať prechod alebo obmedzenie vlastníctva a zriadenie trvalého nového právneho vzťahu.

SITA