Vyvíjalová približuje Štúrov zápas o vznik Slovenských národných novín

Bratislava 3. septembra (TASR) - Jednou z najpozoruhodnejších monografií na tému života a diela Ľudovíta Štúra a národno-obrodeneckých úsilí všetkých štúrovcov je monografia literárnej a kultúrnej historičky Márie Vyvíjalovej (1921 Moyzesovo - 2004 Bratislava) Slovenskje národňje noviny, Boje o ich povolenie. Pozoruhodné je aj to, že monografiu nevydalo žiadne na to povolané bratislavské vydavateľstvo, prípadne Matica slovenská v Martine, ale Gemerská vlastivedná spoločnosť v Rimavskej Sobote v roku 1972, a to v edícii Gemerské vlastivedné pohľady číslo 28.


Z histórie vieme, že Ľudovít Štúr päť rokov vytrvalo až zaťato zvádzal s viedenskou byrokraciou svojím spôsobom až politický zápas o ich povolenie. A na druhej strane musel odrážať útoky nežičlivcov spisovnej slovenčiny. No a práve obe témy, vonkajšia i vnútorná, sú predmetom záujmu a vedeckého výskumu autorky v tejto monografii.

Autorka si prácu rozvrhla na osem častí: I. Začiatok politickej aktivity slovenskej národne uvedomelej inteligencie na prahu štyridsiatych rokov a úsilie podporiť ju novinami. II. Vývin myšlienky založiť noviny a časopis po návrate Ľudovíta Štúra z Halle. III. Úsilie založiť Slovenské národní noviny v druhej polovici roku 1841. IV. Štúrova žiadosť z konca mája 1842 o povolenie vydávať SNN v češtine bernolákovčine a jej bezvýslednosť v budínskej Miestodržiteľskej rade. V. Štúrova urgencia májovej žiadosti a negatívne stanovisko Miestodržiteľskej rady voči potrebe vydávať noviny pre Slovákov. VI. Podpisová akcia turčianskych zemanov za noviny... VII. Dve žiadosti o noviny podané Štúrom a slovenskými zemanmi v lete 1843 Uhorskej dvorskej kancelárii vo Viedni a prieťahy s ich vybavením. VIII. Štúrova žiadosť o noviny podaná panovníkovi v januári 1844, Kolowratova intervencia a konštelácia mimoriadnych politických udalostí, ktorá umožnila vymôcť slovenské noviny u viedenskej vlády.

Už toto rozčlenenie skúmanej problematiky podľa chronologickej postupnosti veľmi presne zobrazuje urputnosť Štúrovho zápasu a jeho najbližších spolupracovníkov o vznik slovenských novín. Pritom zároveň hovorí aj o vývine a postupnom spresňovaní myšlienky slovenských politických novín. A spoločne s touto myšlienkou sa čoraz nástojčivejšie natískala otázka o nevyhnutnosti presnej normy spisovného jazyka. Každá vec i každý jav, dokonca i najtenšia fólia, má svoj rub i líce. Predstavme si, že vrchnosť by vyšla žiadosti z konca mája 1842 v ústrety. Čo by to znamenalo z jazykového hľadiska? Slovenské noviny v češtine a paralelne v bernolákovčine? Teda dvojjazyčne? Cesta k spisovnej slovenčine, tak ako ju používame dnes, by bola zarúbaná.

Autorka v každej kapitole, každú žiadosť, prosbopis, osobné listy na túto tému a pod., časove presne zaraďuje a podrobne rozoberá ich obsah. Najmä oficiálne žiadosti štátnym orgánom. Jej konštatovania opäť potvrdzujú Štúrovu genialitu. Na samom začiatku pochopil, že to nemôže byť jeho sólová akcia, ale že do úsilia, okrem svojich odchovancov, musí zapojiť čo najviac vzdelaných slovenských vlastencov všetkých generácií. Od samého začiatku tiež premýšľal, komu, ktorým občianskym vrstvám ich adresovať, dnes by sme povedali - aká bude ich sledovanosť? Autorka na túto tému hovorí: „Pri zostavovaní programu novín a beletristickej prílohy prihliadal Štúr na sociálne rozvrstvenie slovenskej spoločnosti, aby každá vrstva našla v nich predmet vlastného záujmu, vyhovujúceho aj jej špeciálnym potrebám. Pritom dôraz kládol na národnobuditeľskú činnosť, ktorou sa mala vniesť dynamika do slovenského národného hnutia, posilňovať spoločenská báza a aktivizovať národno-zjednocovací proces. (...) Jeho cieľom bolo vzbudiť záujem o osud vlastnej národnosti vo všetkých spoločenských zložkách a zainteresúvať ich na prebiehajúcom boji o národnú existenciu.“

Monografia uvádza aj znenie všetkých relevantných dokumentov, a to v tom jazyku, v ktorom boli napísané, teda v latinčine, nemčine, češtine, štúrovskej slovenčine a jediný raz, v rozsahu sedem a po riadka, v maďarčine. Je to list Miestodržiteľskej rady z 12. decembra 1843 generálnemu inšpektorovi evanjelických škôl, v ktorom ho žiada, „aby o vlastnostiach a mravnom charaktere, ako aj o politických názoroch a zmýšľaní uchádzača (rozumej - o noviny) podal sem podrobnú správu.“ Všetky dokumenty sú preložené do dnešnej slovenčiny.

Publikácia má aj obrazovú prílohu, ktorá pozostáva z 29 dobových čiernobielych fotografií.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR