Výtvarník F. Guldan upozorňuje svojim dielom na zločiny komunizmu

Bratislava 6. augusta (TASR) – Objektom Diagnóza 1968 - 2018 výtvarník František Guldan upozorňuje na zločineckú komunistickú minulosť, ktorá ani po desaťročiach demokratickej spoločnosti nie je vyriešená. Inštaloval ho na Primaciálnom námestí v centre Bratislavy. Podľa Guldana je objekt zrkadlom komunizmu.


"Mesto týmto začína sériu podujatí k 50. výročiu invázie vojsk Varšavskej zmluvy, ktoré na 20 rokov zastavili náš obrodný proces. Bolo to obdobie utrpenia mnohých rodín. Je dobre pripomínať to najmä mladým, aby vedeli, že to bola krutá realita," na pondelkovom uvedení diela povedal primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.

"Ak niekto hovorí, že za minulého režimu bolo lepšie, istotne to nie sú politickí väzni, ich príbuzní ani blízki kňazov, ktorých komunisti prenasledovali, väznili a povraždili. Doteraz neboli ich beštiálne zločiny vyšetrené a potrestané. Ani po 30 rokoch, čo tu máme demokraciu. Rovnako v prípade Nitranov, ktorým sa dodnes nedostalo spravodlivého procesu, ani donebavolajúci absurdný únos syna prezidenta a vražda Róberta Remiáša. To iste nie je všetko, ale sú to lakmusové indikátory o stave spoločnosti. Tento zúfalý stav neprekáža kompetentným. Vražda pátra Emanuela Jozefa Cubínka patrí k minimálne ôsmim nevyjasneným násilným úmrtiam alebo vraždám kňazov na Slovensku od roku 1965 do 1990. Na niektoré z nich podal Ústav pamäti národa na generálnu prokuratúru podnet, no za posledných 10 rokov sa žiadny z nich nevyšetril. Jediným znamením, že žijeme v spravodlivej a zdravej spoločnosti, je objasnenie a odsúdenie vyššie spomenutých hrôz," konštatuje Guldan.



Nitriansky rodák František Guldan (1953) v Bratislave vyštudoval Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej (1973 - 1980), navštevoval kurzy akademického maliara Mariána Velbu (1974 - 1978), pracoval ako projektant stavebných rekonštrukcií v Bratislavskom stavebnom podniku (1983 - 1989). Za socializmu sa pohyboval v disente medzi výtvarníkmi, ochranármi, architektmi, sociológmi a pamiatkarmi.

Na prelome rokov 1989 - 1990 bol redaktor novín Verejnosť. Od januára do júna 1990 ho poverili vedením Slovenskej národnej galérie a do apríla 1991 bol vedúci jej technického odboru. Odvtedy pracuje ako výtvarník a publicista v slobodnom povolaní. Venuje sa komornej maľbe, ilustrácii, mozaike, inštalácii, reliéfnej tvorbe, zváranej plastike a kultúrnej publicistike. Od roku 1978 absolvoval množstvo výstav doma i v zahraničí. Viaceré z nich v minulom režime boli predčasne ukončené.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR