Výstavba slovensko-maďarského plynovodu je o krok bližšie

Ilustračné foto : SITA/APBRATISLAVA 20. januára (WEBNOVINY) - Projekt slovensko-maďarského plynovodného prepojenia je o krok bližšie k realizácii. Štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Martin Chren spolu so štátnym tajomníkom Ministerstva národného rozvoja Maďarskej republiky Pálom Kovácsom predbežne podpísali dohodu o texte medzinárodnej bilaterálnej zmluvy, na základe ktorej by sa mala zabezpečiť výstavba plynovodu. “Projekt znamená pre Slovensko ďalší krok k eliminácii rizík pri prípadných prerušeniach dodávok zemného plynu z Ruskej federácie. Vybuduje sa tak strategický článok významnej diverzifikačnej alternatívy, ktorý bude mať nemalý dosah aj na komerčné vzťahy,“ informovalo Ministerstvo hospodárstva SR (MH).


Delegácie na stretnutí rozobrali projekt aj z pohľadu jeho ekonomickej realizovateľnosti a prínosoch pre energetiku oboch krajín. “K tomu je potrebná príprava technického dizajnu projektu s definovaním potrebných kapacít jednotlivých úsekov, s ocenením nákladov jednotlivých trás a časového plánu vykonania potrebných aktivít. Tie by mali byť pripravené už v tomto roku,“ konštatoval rezort hospodárstva.

Slovensko-maďarské plynovodné prepojenie by malo byť časťou celého severo-južného prepojenia, ktorý má spájať LNG terminály v Chorvátsku a Poľsku a prechádzať všetkými krajinami V4 a Chorvátskom. Výstavbu slovensko-maďarského plynovodu majú zabezpečiť slovenský prepravca ropy, spoločnosť eustream, a.s. a maďarská firma FGSZ. Memorandum o porozumení o vybudovaní nového plynovodného prepojenia firmy podpísali v roku 2009. Plánovaný plynovod by mal mať dĺžku asi 115 kilometrov, na slovenskej strane necelých 19 kilometrov. Plynovod bude spájať vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a obcou Vecsés na predmestí Budapešti.

Vďaka novému prepojeniu môže byť Slovensko v budúcnosti napojené na pripravované európske plynárenské projekty ako Nabucco a South Stream. Projekt prepojenia Slovenska s Maďarskom je oficiálne zahrnutý do Plánu hospodárskej obnovy Európy (EERP), ktorý Európska komisia odštartovala v decembri 2008 a získal z európskych peňazí zhruba 30 mil. eur.