|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
29. júna 2009
Výstavba cesty v Afganistane ohrozuje archeologické nálezisko
Významnú archeologickú oblasť v severnom Afganistane, ktorú ľudia obývali už v šiestom storočí pred našim letopočtom, ohrozuje výstavba novej cesty. Roklina Cheshma-e-Shafa v severnej provincii Balkh ...
Zdieľať
BRATISLAVA 29. júna (WEBNOVINY) - Významnú archeologickú oblasť v severnom Afganistane, ktorú ľudia obývali už v šiestom storočí pred našim letopočtom, ohrozuje výstavba novej cesty. Roklina Cheshma-e-Shafa v severnej provincii Balkh je len jedným zo starovekých miest, ktorým hrozí zničenie post-talibanským úsilím o rozvoj. Ako uviedli archeológovia, takáto prax pokračuje napriek platným zákonom o ochrane kultúrneho dedičstva krajiny.
Pozostatky starovekého osídlenia odhalili archeológovia v roku 2007 v rokline, nachádzajúcej sa asi 30 kilometrov juhozápadne od najväčšieho severoafgánskeho mesta Mazár-i-Šaríf. Pochádzajú z obdobia ríše Achajmenovcov (6. až 4. storočie p.n.l.), pomenovanej podľa prvej perzskej dynastie, ktorá oblasť ovládala až do jej zvrhnutia Alexandrom Veľkým. Ako však uviedol riaditeľ Francúzskej archeologickej delegácie v Afganistane (DAFA) Roland Besenval, afganská vláda si najala juhokórejskú spoločnosť na výstavbu cesty, ktorá má viesť práve cez toto územie.
"Zastavili sme buldozéry tak, že sme sa pred ne postavili, ale nasledujúci deň začali znovu pracovať," povedal pre agentúru AFP. Ako dodal, cestu by mohli odkloniť priamo na východ, zjavne to však nemienia urobiť. "Afganské zákony zakazujú ničenie archeologických miest. Ministerstvo verejných prác vie o tomto všetkom, aj ministerstvo kultúry," uviedol Besenval, ktorý vedie vykopávky na spornom mieste. DAFA uviedla, že zástupcovia juhokórejskej spoločnosti Samwhan Corporation sa na stretnutí vyjadrili o použití dynamitu v rokline, ktorou cesta povedie. Napriek žiadostiam DAFA chce firma v projekte pokračovať.
Oblasť bola osídlená do 13. storočia a nachádza sa na trase, ktorú používal Alexander Veľký a iní dobyvatelia, uviedla DAFA. "Je to strategické miesto na trase, kadiaľ sa ľudia mohli dostať zo strednej Ázie do Indie," uviedol vedecký pracovník DAFA Philippe Marquis. "Mongoli tadiaľ prešli okolo roku 1220 a zničili celý región a oblasť vtedy stratila strategický význam," dodal. Medzi nálezy patria steny vysoké 15 metrov a hrubé 9 metrov, ako aj zoroastriánsky ohňový chrám, ktorý podľa DAFA "patrí k najstarobylejším na svete." Zoroastrianizmus patrí k vôbec najstarším náboženstvám na svete. Jeho zakladateľom bol Zarathustra, ktorý možno žil v starovekom meste Baktria, v súčasnosti Balch a asi 30 kilometrov severne od Cheshma-e-Shafa. "Mal by tu stáť Zarathustra," dodal Marquis v súvislosti s ohrozeným miestom.
Staroveké kultúrne dedičstvo Afganistanu bolo počas dekád vojen vydrancované, zanedbané alebo zničené. Jedným z najznámejších príkladov sú slávne obrie sochy Budhov v Bamijane, ktoré v roku 2001 nechal zničiť Taliban. Vykopávky ohrozuje aj výstavba v západnej provincii Hérat, ako aj v Logare pri hlavnom meste Kábul, kde starobylé mesto staré 1700 rokov ohrozuje projekt ťažby medi financovaný Čínou. "Pre afganské kultúrne dedičstvo je tu nový problém - konfrontácia s rozvojom," dodal Besenval.
SITA/AFP
Pozostatky starovekého osídlenia odhalili archeológovia v roku 2007 v rokline, nachádzajúcej sa asi 30 kilometrov juhozápadne od najväčšieho severoafgánskeho mesta Mazár-i-Šaríf. Pochádzajú z obdobia ríše Achajmenovcov (6. až 4. storočie p.n.l.), pomenovanej podľa prvej perzskej dynastie, ktorá oblasť ovládala až do jej zvrhnutia Alexandrom Veľkým. Ako však uviedol riaditeľ Francúzskej archeologickej delegácie v Afganistane (DAFA) Roland Besenval, afganská vláda si najala juhokórejskú spoločnosť na výstavbu cesty, ktorá má viesť práve cez toto územie.
"Zastavili sme buldozéry tak, že sme sa pred ne postavili, ale nasledujúci deň začali znovu pracovať," povedal pre agentúru AFP. Ako dodal, cestu by mohli odkloniť priamo na východ, zjavne to však nemienia urobiť. "Afganské zákony zakazujú ničenie archeologických miest. Ministerstvo verejných prác vie o tomto všetkom, aj ministerstvo kultúry," uviedol Besenval, ktorý vedie vykopávky na spornom mieste. DAFA uviedla, že zástupcovia juhokórejskej spoločnosti Samwhan Corporation sa na stretnutí vyjadrili o použití dynamitu v rokline, ktorou cesta povedie. Napriek žiadostiam DAFA chce firma v projekte pokračovať.
Oblasť bola osídlená do 13. storočia a nachádza sa na trase, ktorú používal Alexander Veľký a iní dobyvatelia, uviedla DAFA. "Je to strategické miesto na trase, kadiaľ sa ľudia mohli dostať zo strednej Ázie do Indie," uviedol vedecký pracovník DAFA Philippe Marquis. "Mongoli tadiaľ prešli okolo roku 1220 a zničili celý región a oblasť vtedy stratila strategický význam," dodal. Medzi nálezy patria steny vysoké 15 metrov a hrubé 9 metrov, ako aj zoroastriánsky ohňový chrám, ktorý podľa DAFA "patrí k najstarobylejším na svete." Zoroastrianizmus patrí k vôbec najstarším náboženstvám na svete. Jeho zakladateľom bol Zarathustra, ktorý možno žil v starovekom meste Baktria, v súčasnosti Balch a asi 30 kilometrov severne od Cheshma-e-Shafa. "Mal by tu stáť Zarathustra," dodal Marquis v súvislosti s ohrozeným miestom.
Staroveké kultúrne dedičstvo Afganistanu bolo počas dekád vojen vydrancované, zanedbané alebo zničené. Jedným z najznámejších príkladov sú slávne obrie sochy Budhov v Bamijane, ktoré v roku 2001 nechal zničiť Taliban. Vykopávky ohrozuje aj výstavba v západnej provincii Hérat, ako aj v Logare pri hlavnom meste Kábul, kde starobylé mesto staré 1700 rokov ohrozuje projekt ťažby medi financovaný Čínou. "Pre afganské kultúrne dedičstvo je tu nový problém - konfrontácia s rozvojom," dodal Besenval.
SITA/AFP