Výstava Space Expo čaká na miliónteho návštevníka

Brusel 14. októbra (TASR) - Multimediálna výstava Space Expo, ktorú pripravila Európska komisia (EK) očakáva v najbližších dvoch týždňoch svojho miliónteho návštevníka. Okrem Malty bola táto výstava vo všetkých členských štátoch EÚ, v máji 2013 ju mali možnosť vidieť aj obyvatelia a návštevníci Bratislavy.


Poslednú časť putovnej výstavy dnes dopoludnia na bruselskom námestí Place de la Monnaie v sprievode belgického kozmonauta Franka De Winneho otvoril podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič, ktorý má na starosti aj vesmírnu politiku EÚ.

"Výstava vznikla v roku 2012, bola už v 32 rôznych mestách Európy, aj v Bratislave v máji 2013. Toto je posledné zastavenie. Sme radi, že skoro jeden milión ľudí videlo výstavu, ktorá je určená pre nich, aby videli, čo všetko výskum vesmíru prináša, aké možnosti a aplikácie do ich každodenného života," uviedla Zuzana Mazanová, slovenská zamestnankyňa eurokomisie, ktorá v rámci Generálneho riaditeľstva pre vnútorný trh, priemysel a podnikanie mala na starosti prípravu tejto výstavy.

Mazanová pripomenula, že EK v oblasti vesmírnej politiky spolupracuje s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a tiež s Európskou agentúrou pre vesmírne aplikácie, ktorá sídli v Prahe.

Šefčovič, ktorý by mal koncom októbra predstaviť novú stratégiu rozvoja vesmírnej politiky EÚ, uviedol, že od roku 2011, keď sa začal vesmírny program Galileo, sa Európanom podarilo vyniesť na obežnú dráhu 14 družíc, ďalšie štyri by mali byť vynesené do konca tohto roka, čo umožní uvedenie európskeho navigačného systému do praxe. Systém bude plne funkčný v roku 2020, dovtedy by mali byť na obežnej dráhe všetky družice. Tie, ako pripomenula Mazánová, majú detské mená. Každé meno je výsledkom národnej súťaže v maľovaní na vesmírnu tematiku. Družica s menom Samuel, víťaz slovenskej súťaže, poletí do vesmíru ako 22. v poradí.

Návštevníci výstavy sa môžu na rotujúcom modeli planéty dozvedieť ako vyzerá Mars, ale aj to, aké užitočné dáta o Zemi poskytujú družicové systémy Copernicus a Galileo. Môžu z vesmírneho pohľadu vidieť požiare na planéte, teplotu oceánov, hustotu leteckej premávky či hranice štátov. Elektronické panely hravým spôsobom ukazujú aký význam majú dáta z vesmírnych družíc pre obyčajných ľudí, pre podnikateľov a ekonomiky štátov.

To vo svojom prejave zdôraznil aj belgický kozmonaut De Winne, že výskum vesmíru za posledných 20 rokov priniesol ľuďom veľa užitočného - od používania systému GPS, online bankingu až po mobily.

"Všetko je dnes poprepájané," uviedol s odkazom na význam zemepisných dát programu Copernicus pre farmárov či pre záchranárov pri živelných pohromách. De Winne ocenil, že medzinárodná spolupráca pri výskume vesmíru nepozná hraníc. Podľa jeho slov výskum vesmíru ponúka ľuďom nové ekonomické prežitosti a pracovné miesta. Hlavne pri vývoji nových technológií a spracúvaní vesmírnych dát.

"Podľa posledných údajov až sedem percent európskeho HDP sa tvorí v oblastiach, ktoré sú nejakým spôsobom spojené so satelitnými technológiami," spomenul Šefčovič. Tie čísla pri digitalizácii ekonomiky zrejme ešte porastú.

Šefčovič ocenil, že mimo európskeho vesmírneho výskumu nezaostávajú ani slovenské technické univerzity. Spresnil, že vo svete vznikajú nové technológie, ktoré ponúknu menšie a ľahšie družice, ale veľmi výkonné z hľadiska ponúkaných služieb a hlavne lacné, lebo bude ľahšie dostať ich na obežnú dráhu a nahrádzať. Tu víta aj aktivity slovenských startupov a tvrdí, že slovenské firmy sa v tejto oblasti dokážu presadiť na medzinárodných trhoch.

Slovensko zatiaľ nie je členom ESA, má iba dohodu o spolupráci, Šefčovič však tvrdí, že je dôležité, aby sa naša krajina zapájala do tejto spolupráce. "Je to ideálna platforma ako sa dostať k najväčším projektom, ktoré sa na svete realizujú," upozornil.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR