|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
Výstava Robert Doisneau v Danubiane
Múzeum moderného umenia Danubiana pozýva v dňoch 3.11.-9.12.2015 na výstavu fotografií francúzskeho umelca Roberta Doisneau. Doisneau bol známy svojimi skromnými, hravými a ...
Zdieľať
Autorretrato, 1949 Foto: Danubiana
Bratislava 2. novembra (OTS) - Múzeum moderného umenia Danubiana pozýva v dňoch 3.11.-9.12.2015 na výstavu fotografií francúzskeho umelca Roberta Doisneau. Doisneau bol známy svojimi skromnými, hravými a ironickými fotografiami, zábavnými spojeniami, ako aj miešaním sociálnych vrstiev a excentrikov na uliciach a v kaviarňach súčasného Paríža. Pod vplyvom diel Andrého Kertésza, Eugèna Atgeta a Henriho Cartiera-Bressona predstavil vo vyše dvadsatich knihách šarmantný obraz ľudskej krehkosti a života ako sériu pokojných a protirečivých momentov. Jeho fotografie dávajú kultúre detí na uliciach neobyčajnú výnimočnosť a dôstojnosť tým, že sa opakovane vracal k tejto téme, téme detí hrajúcich sa v meste bez dozoru rodičov. Jeho dielo pristupuje k týmto hrám s vážnosťou a rešpektom. Preto niekoľko “Ecole Primaire” - základných škôl pomenovali po ňom na znak vďaky. Škola vo Véretz (Indre-et-Loire) môže slúžiť ako príklad. Otec Roberta Doisneau bol inštalatér a
Los hermanos, 1934 Foto: Danubiana
zomrel na bojiskách prvej svetovej vojny, keď mal Robert asi štyri roky. Ako sedemročnému mu zomrela matka. Potom ho vychovávala jeho citovo chladná teta. V trinástich rokoch ho prijali na École Estienne, priemyselnú školu, ktorú ukončil v roku 1929 so špecializáciou rytectvo a litografia. Tam sa po prvýkrát stretol s umením, keďže chodil na hodiny figurálnej kresby a zátišia.V šestnástich rokoch sa začal venovať amatérskej fotografii, avšak bol vraj taký plachý, že začal s fotografovaním mačacích hláv na uliciach, kým sa prepracoval k fotografovaniu detí a potom dospelých. Ku koncu dvadsiatych rokov 20.storočia si Doisneau našiel prácu kresliča (návrhy písma) v reklamnom priemysle, konkrétne v kreatívnom grafickom štúdiu Atelier Ullmann, ktoré sa zameriavalo na farmaceutický priemysel. Tu tiež využil možnosť a presedlal na pozíciu asistenta kamery v štúdiu a potom sa stal firemným fotografom.
V roku 1931 odišiel zo štúdia aj z reklamy a začal pracovať ako asistent modernistického fotografa André Vigneaua. V roku 1932 predal časopisu Excelsior svoj prvý fotografický príbeh.V roku 1934 začal pracovať ako priemyselný reklamný fotograf pre automobilku Renault vBoulogne-Billancourt.Toto u neho podnietilo záujem o prácu s fotografiou a ľuďmi. V roku 1991 priznal, že roky strávené v automobilke Renault znamenali „začiatok jeho profesionálnej dráhy fotografa a koniec jeho mladosti“. O päť rokov neskôr, v roku 1939, ho prepustili, pretože neustále chodil neskoro. Bol prinútený zarábať si na živobytie ako živnostník reklamou, rytectvom a fotografovaním pohľadníc. V tom čase výroba pohľadníc vo Francúzsku patrila medzi najväčšie v Európe, pohľadnice slúžili na zasielanie pozdravov, aj ako suveníry z dovoleniek.
V roku 1939 ho najal Charles Rado z fotografickej agentúry Rapho, aby cestoval po Francúzsku a hľadal obrazové príbehy. A práve tu urobil svoje prvé profesionálne fotografie z ulíc. Doisneau pracoval v agentúre Rapho až do prepuknutia druhej svetovej vojny, kedy bol odvedený do francúzskej armády ako vojak i ako fotograf. V armáde bol až do roku 1940. Odvtedy až do konca vojny v roku 1945 využíval svoje schopnosti kresliča, návrhára písma a rytca na výrobu falošných pasov a preukazov pre francúzsky odboj.
Los amantes del Hôtel de Ville, 1950 Foto: Danubiana
Až po vojne urobil niektoré zo svojich najpamätnejších fotografií. Vrátil sa k fotografovaniu na voľnej nohe a predával snímky časopisu Life ako aj iným medzinárodným časopisom. Na krátky čas sa stal členom Alliance Photo Agency, avšak v roku 1946 sa opäť pridal k agentúre Rapho, v ktorej ostal až do konca svojej profesionálnej kariéry napriek tomu, že dostal ponuku od Henriho Cartiera-Bressona, aby sa stal členom Magnum Photos. Jeho fotografie sa nikdy nevysmievali svojim objektom, preto odmietol fotografovať ženy, ktorým oholili hlavy ako trest za to, že spávali s Nemcami. „Nefotografujem život taký, aký je, ale taký, aký by som chcel, aby bol.“ Robert Doisneau
V roku 1948 ho najal časopis Vogue ako módneho fotografa. Vydavatelia verili, že vnesie do časopisu nový a menej formálny vzhľad, ale fotografovanie krásnych žien v elegantnom prostredí ho nebavilo. Keď mal možnosť, zmizol zo štúdia a ešte intenzívnejšie fotografoval ulice Paríža.
Skupina XV bola založená v roku 1946 v Paríži, aby propagovala fotografiu ako umenie a aby upozornila na zachovanie francúzskeho fotografického dedičstva. Doisneau sa stal členom tejto skupiny v roku 1950 a spolupracoval s Rene-Jacquesom, Willy Ronisom a Pierrom Jahanom.
50. roky 20. storočia boli pre Doisneaua vrcholom, ale 60. roky boli jeho najprevratnejšími rokmi. V 70. rokoch 20. storočia sa Európa začala meniť a vydavatelia hľadali nové reportáže, ktoré by odrážali zmysel pre novú spoločenskú éru. Staromódne obrázkové časopisy zanikali po celej Európe ako dôsledok toho, že pozornosť verejnosti sa obrátila k televízii. Doisneau pokračoval vo svojej práci, vytváral knihy pre deti, venoval sa reklamnej fotografii a potrétom známych ľudí. Medzi nimi boli napríklad Alberto Giacometti, Jean Cocteau, Fernand Léger, Georges Braque a Pablo Picasso. Doisneau spolupracoval so spisovateľmi a básnikmi ako napríklad s Blaise Cendrarsom a Jacquesom Prévertom. Práve Prevertovi pripisoval zásluhy na tom, že mu pomohol nadobudnúť istotu pri fotografovaní obrazov každodenného života na uliciach, ktoré väčšina ľudí jednoducho ignoruje.
www.danubiana.sk
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR