Výstava Dedičstvo Karola Veľkého láka do Východoslovenského múzea

Košice 26. júna (TASR) – Na obdobie včasného stredoveku, keď vznikala súčasná Európa, je zameraná najnovšia výstava Dedičstvo Karola Veľkého vo Východoslovenskom múzeu (VSM) v Košiciach. Návštevníka chce viesť k zamysleniu nad tým, čo dnešných ľudí spája s takým dávnym obdobím. Pod titulom Včasný stredovek ako kolíska európskej kultúry je pre verejnosť prístupná do 8. októbra.


K najväčším lákadlám výstavy patrí kolekcia nálezov z okolia Nitry z obdobia 9.-10. storočia, hrobová výbava z Pražského hradu či kniežací hrob zo Zemplína.

"Výstava Dedičstvo Karola Veľkého, ktorú sme priniesli do Košíc, je výsledným produktom veľkého medzinárodného projektu Kolísky európskej kultúry v rámci programu Európskej únie Kultúra 2007-2013, v ktorom sme boli jednou z účastníckych krajín," uviedla generálna riaditeľka Pamiatkového úradu SR Katarína Kosová.

Na projekte sa zúčastnil Pamiatkový úrad SR spolu s 12 akademickými a pamiatkovými inštitúciami z deviatich európskych krajín. Výstavná koncepcia bola prezentovaná na troch veľkých výstavách v Bratislave, Prahe a belgickom Ename, ako aj v Ravenne, Montmajoure a Ľubľane.

Hlavnou metódou spracovania jednotlivých častí výstavy je aplikácia konceptu "jednoty v rozmanitosti", ktorý sa stal mottom EÚ. Návštevník sa môže sám zamyslieť nad tým, čo máme pri vnímaní histórie a kultúrneho dedičstva spoločné a v čom môžeme nájsť odlišnosti medzi jednotlivými regiónmi a lokálnymi kultúrami.

Karol Veľký, ktorý je považovaný za patróna integrujúcej sa Európy, doviedol počas svojej vlády Franskú ríšu k najväčšiemu rozkvetu. Zvláštna pozornosť je na výstave venovaná strednej Európe a územiu Slovenska. Na minuloročnej výstave na Bratislavskom hrade bol podľa Kosovej kladený dôraz na prezentáciu Nitrianskeho kniežactva. "V Košiciach, aby bola bližšia a zrozumiteľnejšia tunajšiemu prostrediu, sme výstavu obohatili o aktuálne archeologické nálezy a historické poznatky z východu Slovenska," povedala generálna riaditeľka PÚ SR. Exponáty boli zapožičané aj od zahraničných inštitúcií z Nemecka, Českej republiky a Maďarska.

"Máme tu napríklad známy kameň s nápisom, nájdený pri výskume rotundy v Michalovciach, či nové nálezy z výskumu v Lelesi. Veľkým lákadlom môže byť tiež výbava hrobu staromaďarského kniežaťa zo Zemplína, prezentovaná takto na východe Slovenska prvýkrát," konštatoval Martin Pristáš z košického Krajského pamiatkového úradu.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR