Vyššie kolektívne zmluvy vraj poškodia podnikateľské prostredie

Bratislava 27. novembra (TASR) - Zamestnávatelia združení v Republikovej únií zamestnávateľov (RÚZ), Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, v Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore (SOPK) a v Klube 500 zásadne nesúhlasia so schválenou novelou zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá opätovne zavádza nútené rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa (KZVS). Ako uvádzajú v stanovisku, zákon dáva významnú právomoc do rúk odborárskych bossov a zbavuje zamestnávateľov možnosti reálne rozhodovať o mzdovej politike vo firme.


"Novela zavádza rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na tých zamestnávateľov, ktorí o nich nerokovali a s ich obsahom ani nesúhlasia. Nedobrovoľné rozširovanie KZVS môže dotknutým zamestnávateľom spôsobiť nemalé škody, či dokonca ohroziť ich existenciu v čase krízy," uvádzajú v stanovisku zamestnávatelia.

Firmy podľa nich pripomínajú, že odborári aj v súčasnosti majú legitímne právo na kolektívne vyjednávanie, a to i v podnikoch, ktoré nie sú zapojené do systému uzatvárania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. "Odborári nie sú tí, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Odborári nerozširujú a nezvyšujú výrobu. Odborári nemusia hľadať odbyt na existujúcu produkciu podniku. Nie je preto žiadny logický dôvod na zvyšovanie ich právomocí a zásahov do fungovania podnikov bez toho, aby podnikatelia mali možnosť chrániť svoje oprávnené záujmy," dodávajú zamestnávatelia.

RÚZ, AZZZ, SOPK a Klub 500 taktiež upozorňujú na právne aspekty núteného rozširovania kolektívnych zmlúv, ktoré podľa nich narúša princíp zmluvnej voľnosti, nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva a právo na podnikanie. "Štát v tejto súvislosti tiež môže čeliť radu žalôb o náhradu škody zo strany dotknutých firiem, ktoré budú nedobrovoľným rozširovaním poškodené," upozorňujú.

Schválená novela zákona o kolektívnom vyjednávaní podľa zamestnávateľov taktiež zvýši náklady dotknutých podnikov a ovplyvní ich schopnosť konkurovať v súčasnej nepriaznivej ekonomickej situácii. Zamestnávatelia preto žiadajú upraviť zákon o kolektívnom vyjednávaní hneď, ako to bude možné tak, aby reflektoval funkciu a postavenie zamestnávateľov a zamestnancov pri kolektívnom vyjednávaní.

Zamestnávatelia takto reagujú na fakt, že poslanci Národnej rady (NR) SR dnes opätovne prijali návrh novely zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorý parlamentu vrátil prezident SR Ivan Gašparovič. Plénum zároveň neodobrilo ani jednu pripomienku hlavy štátu, ktorú k návrhu predložila. Na základe novely o kolektívnom vyjednávaní sa tak budú môcť rozširovať odvetvové kolektívne zmluvy aj na ďalšie firmy v odvetví. A to bez súhlasu týchto zamestnávateľov.

Zákon o kolektívnom vyjednávaní plénum prijalo opäť, bez výhrad prezidenta

Poslanci Národnej rady (NR) SR dnes opätovne prijali návrh novely zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorý parlamentu vrátil prezident SR Ivan Gašparovič. Plénum zároveň neodobrilo ani jednu pripomienku hlavy štátu, ktorú k návrhu predložila.

Na základe novely o kolektívnom vyjednávaní sa tak budú môcť rozširovať odvetvové kolektívne zmluvy aj na ďalšie firmy v odvetví. A to bez súhlasu týchto zamestnávateľov. Takáto úprava rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa však podľa prezidenta neguje výsledky kolektívneho vyjednávania na podnikovej úrovni, ktorého cieľom a výsledkom je uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy.

Gašparovičovi sa takisto v zákone nepozdáva, že ako kritérium malej firmy, na ktorú by sa rozširovanie nemalo vzťahovať, je stanovený počet maximálne 20 zamestnancov. Pripomenul, že Európska komisia definuje ako malý ten podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb.

V súvislosti s týmito pripomienkami navrhoval prezident poslancom schváliť novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní s dvoma zmenami. Kritérium počtu pracovníkov chcel zvýšiť z 20 na 50. Rovnako chcel medzi výnimky zaradiť aj taký podnik, ktorý má ku dňu účinnosti rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa uzavretú záväznú podnikovú kolektívnu zmluvu.

Novelu kritizovala aj opozícia, podľa ktorej poškodí zamestnávateľov a celkovo podnikateľské prostredie na Slovensku. Viaceré strany už avizovali, že sa v prípade jej opätovného schválenia obrátia na Ústavný súd. Podľa rezortu práce však majú tieto zmeny pomôcť zamestnancom vo firmách a zabezpečiť sociálny zmier. V žiadnom prípade podľa ministerstva nemajú záujem existenčne uškodiť nejakému podniku.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR