|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
18. apríla 2011
Vysokoškoláci by mohli získať titul iba obhajobou práce
Vysokoškoláci by v budúcnosti pred koncom posledného ročníka nemuseli týždne vysedávať nad knihami. Minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS) navrhuje, aby ...
Zdieľať
Ilustračné foto SITA/Tomáš BenedikovičBRATISLAVA 18. apríla (WEBNOVINY) - Vysokoškoláci by v budúcnosti pred koncom posledného ročníka nemuseli týždne vysedávať nad knihami. Minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS) navrhuje, aby jedinou podmienkou na riadne skončenie štúdia bola obhajoba záverečnej práce. Štátnice tak zostanú na dobrovoľnom rozhodnutí rektorov. "Škola sa môže rozhodnúť, že bude robiť ešte aj ďalšie skúšky, ale podľa zákona nemusí," povedal Jurzyca. Zmenu plánuje zakotviť v návrhu vysokoškolskej novely. "Je to trend vo svete, robí sa to takto v tých najúspešnejších krajinách," odôvodňuje minister pripravovanú zmenu. Podľa rezortu školy na záver štúdia skúšajú poslucháčov duplicitne. "Pričom všetci vieme, že ten študent sa pripravuje týždeň, dva, naučí sa naspamäť všetko a za ďalšie dva-tri týždne to zabudne. Takéto rýchlo získané alebo naučené fakty veľmi v živote nepomôžu," poznamenal Jurzyca. Obhajobu záverečnej práce považuje ministerstvo za dostatočný dôkaz, či absolvent študoval poctivo. Jurzyca verí, že opatrenie zvýši kvalitu záverečných prác, a to aj preto, že ich budú musieť školy zverejňovať. "Záverečná práca je skôr dôležitá, lebo to život bude od absolventa vyžadovať, aby niečo napísal, aby niečo vytvoril, aby to bolo uhájiteľné," dodal Jurzyca.
Zmena by priniesla kvalitnejšie záverečné práce
Prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár hovorí, že ak takýto návrh prejde, viac sa priblížime vzdelávaniu vo vyspelých krajinách. "Vo vyspelom svete, či už starej pätnástke Európskej únie, alebo v USA, už pojem štátnych skúšok nepoznajú," povedal agentúre SITA Vozár. Upozorňuje, že štátnice vo forme, v akej ich absolvujú naši vysokoškoláci v súčasnosti, sú v rozpore s princípmi Bolonskej deklarácie. "Študenti robia skúšky, za ktoré nezískavajú kredity, na druhej strane sa na štátniciach skúša z predmetov, z ktorých sme preskúšali študentov už v čiastkových skúškach počas semestrov," uviedol Vozár. Hovorí aj o administratívnej záťaži tvorivých zamestnancov, ktorí sedia v skúšobných komisiách niekoľko dní. V minulosti absolvoval poslucháč štátnice len raz, dnes robí štátne skúšky po prvom aj druhom vysokoškolskom stupni osobitne. Opatrenie podľa Vozára zvýši váhu záverečných prác študentov. Tvrdí, že pri jej obhajobe komisia dokáže zistiť, či sa študent pripravoval náležite a či prácu napísal sám. "Medzinárodné porovnania PISA nás upozorňujú, že naši študenti majú množstvo informácií, ale nevedia s nimi pracovať. Práve nový systém by mohol posilniť aj túto gramotnosť," dodal Vozár.
Exminister školstva Mikolaj s novelou nesúhlasí
Opačný názor má bývalý minister školstva Ján Mikolaj. Navrhované opatrenie označil za zjednodušovanie systému, ktoré neprispeje k zvýšeniu kvality vysokého školstva. "Študentom sa odpustí skúška, ktorá má byť vyvrcholením aplikácií vedomostí, ktoré sa naučili počas štúdia. Čiastkové predmety sa musia na záver zosumarizovať," povedal agentúre SITA Mikolaj. Podľa jeho názoru študenti na mnohých fakultách potrebujú pre napísanie záverečnej práce odborné vedomosti, ktoré získavajú počas prípravy na štátnice. "Zjednodušenie a zľahčenie štúdia je ústupok slabším školám," nazdáva sa Mikolaj.
Zmena by priniesla kvalitnejšie záverečné práce
Prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár hovorí, že ak takýto návrh prejde, viac sa priblížime vzdelávaniu vo vyspelých krajinách. "Vo vyspelom svete, či už starej pätnástke Európskej únie, alebo v USA, už pojem štátnych skúšok nepoznajú," povedal agentúre SITA Vozár. Upozorňuje, že štátnice vo forme, v akej ich absolvujú naši vysokoškoláci v súčasnosti, sú v rozpore s princípmi Bolonskej deklarácie. "Študenti robia skúšky, za ktoré nezískavajú kredity, na druhej strane sa na štátniciach skúša z predmetov, z ktorých sme preskúšali študentov už v čiastkových skúškach počas semestrov," uviedol Vozár. Hovorí aj o administratívnej záťaži tvorivých zamestnancov, ktorí sedia v skúšobných komisiách niekoľko dní. V minulosti absolvoval poslucháč štátnice len raz, dnes robí štátne skúšky po prvom aj druhom vysokoškolskom stupni osobitne. Opatrenie podľa Vozára zvýši váhu záverečných prác študentov. Tvrdí, že pri jej obhajobe komisia dokáže zistiť, či sa študent pripravoval náležite a či prácu napísal sám. "Medzinárodné porovnania PISA nás upozorňujú, že naši študenti majú množstvo informácií, ale nevedia s nimi pracovať. Práve nový systém by mohol posilniť aj túto gramotnosť," dodal Vozár.
Exminister školstva Mikolaj s novelou nesúhlasí
Opačný názor má bývalý minister školstva Ján Mikolaj. Navrhované opatrenie označil za zjednodušovanie systému, ktoré neprispeje k zvýšeniu kvality vysokého školstva. "Študentom sa odpustí skúška, ktorá má byť vyvrcholením aplikácií vedomostí, ktoré sa naučili počas štúdia. Čiastkové predmety sa musia na záver zosumarizovať," povedal agentúre SITA Mikolaj. Podľa jeho názoru študenti na mnohých fakultách potrebujú pre napísanie záverečnej práce odborné vedomosti, ktoré získavajú počas prípravy na štátnice. "Zjednodušenie a zľahčenie štúdia je ústupok slabším školám," nazdáva sa Mikolaj.