Výsledok predčasných volieb v Grécku je ťažko predvídateľný

ATÉNY 4. mája (WEBNOVINY) - Grécko si bude v nedeľu voliť nový parlament v predčasných voľbách, z ktorých podľa analytikov nevzíde jasný víťaz. Voliči sú nahnevaní a unavení z rozpočtových škrtov, úspor a rastúcich daní, čo sa odrazilo na klesajúcej podpore dvoch najväčších strán - Panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK) a stredopravej strany Nová demokracia, ktoré v súčasnosti tvoria vládnu koalíciu.


Dôsledkom tejto roztrpčenosti je čoraz väčší úspech menších extrémistických strán. Očakáva sa, že do parlamentu sa dostane rekordný počet politických subjektov - namiesto súčasných päť by ich mohlo byť až desať. Je však otázne, či nejaké zoskupenie alebo koalícia získa dostatočný počet hlasov na presadenie ďalších reforiem nevyhnutných na získanie nových pôžičiek od medzinárodných inštitúcií.

Dvojkoalícia veľkých strán, ktoré presadzujú reformy a úsporné opatrenia, získa podľa prieskumov celkovo 40 až 41 percent hlasov, čo nestačí na hladké presadzovanie reforiem a pokračovanie v úverovom programe, vďaka ktorému by sa mala krajina vyhnúť bankrotu.

PASOK, ktorý vedie bývalý minister financií Evángelos Venizélos, a Nová demokracia na čele s Antónisom Samarásom voličom odkazujú, že buď zvolia úspory, alebo odchod z eurozóny. Ľudí preto presviedčajú, aby nevolili strany, ktoré sú proti úsporným opatreniam vynúteným zo strany EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF). Všetky prieskumy ukazujú veľký nárast popularity extrémistických strán, ktorých agenda je postavená proti "diktátu trojky" (MMF, EÚ Svetová banka).

Konzervatívna strana Nová Demokracia má v prieskumoch náskok. Prieskum agentúry Ethnos hovorí, že strana by získala necelých 22 percent hlasov, čo je 108 kresiel v 300-člennom parlamente. Druhou v poradí je PASOK so 17,8 percentami alebo 47 poslancami.

Za nimi nasleduje osem strán, ktoré sú proti záchranným balíčkom pre Grécko. Zahŕňajú napríklad ultrapravicovú stranu Zlatý úsvit, ktorá by získala 14 kresiel, koalíciu radikálnej ľavice Syriza, ktorá priťahuje predovšetkým mladých voličov ako aj grécku komunistickú stranu KKE či stredopravú Demokratickú alianciu.

Grécky parlament má 300 kresiel a vládna väčšina sa teda skladá zo 151 poslancov. Do parlamentu sa dostane strana, ktorá má nad 3 percentá hlasov. Grécka ústava podporuje vznik stabilných vlád bonusom v podobe ďalších 50 poslaneckých kresiel pre najsilnejšiu stranu, čo umožňuje jednoduchší vznik vládnej väčšiny.