Výsledky súťaže Vedec roka SR 2009

      prof. RNDr. Jozef  Masarik, DrSc. z FMFI UK      masarik@fmph.uniba.sk

 Katedra jadrovej fyziky a biofyziky, FMFI UK, Bratislava

Ocenenie sa udeľuje za utvorenie doteraz najúplnejšieho modelu interakcií kozmického žiarenia s látkou. Je široko používaný v jadrovej fyzike, v geovedách , v archeológii a v ďalších vedných disciplínach. Kozmické žiarenie je prúd vysokoenergetických častíc, ktoré vnikajú do zemskej atmosféry z kozmického priestoru (tzv. primárne kozmické žiarenie) a častíc, ktoré vznikli v zemskej atmosfére interakciou častíc primárneho kozmického žiarenia s časticami atmosféry (tzv. sekundárne kozmické žiarenie). Primárne kozmické žiarenie je tvorené úplne ionizovanými atómami a tvoria ho 90%-ným podielom jadrá vodíka (protóny). Všetky častice sa pohybujú rýchlosťami blízkymi rýchlosti svetla, preto majú aj vysokú kinetickú energiu. Kozmické žiarenie môže vyvolať závažné biologické efekty (napr. zmenu génov), poškodzuje polovodiče. Preto, metóda simulácie interakcií kozmického žiarenia s látkou je významným nástrojom pre pochopenie procesov v študovaných objektoch. Prínos prof. Masarika je vo vypracovaní modelu Monte Carlo na simuláciu hore uvedených interakcií. Jeho aplikácia v kozmickom výskume (spolu s kolegami z Nemecka a USA) prispela k objaveniu vody na Marse. V roku 2009 bol publikovaný nový stochastický model interakcie kozmického žiarenia s látkou (2 práce v CC časopisoch a dve kapitoly v monografiách), ktorý sa stal na svete najpoužívanejším. Prof. Masarik publikoval viac ako 160 vedeckých prác a počet citácií prevyšuje tisícku.

   RNDr. Tibor Žáčik, CSc.
    Matematický ústav Slovenskej akadémie vied v Bratislave    tibor.zacik@mat.savba.sk

 

Ocenenie sa udeľuje za návrh, rozvinutie a počítačovú implementáciu nových metód detekcie, a lokalizácie únikov plynov z plynovodných potrubí. Táto metóda je založená na kontinuálnej počítačovej simulácii prúdenia plynu v potrubných systémoch. Vstupnými údajmi do simulačného modelu sú fyzikálne parametre (tlak, teplota plynu) merané telemetrickými systémami v určitých bodoch potrubnej siete. Spracovanie výsledkov simulácie umožňuje identifikáciu úniku plynu, poskytuje odhad množstva unikajúceho plynu a tiež miesto úniku plynu z potrubia. Metóda bola v roku 2009 odskúšaná v spolupráci so spoločnosťou CSE – Controls a je v súčasnosti nasadzovaná na potrubné plynovodné siete vo Veľkej Británii a v Jemene.

 

„Mladý výskumník roka SR 2009“ :         
                                      
 Ing. Vlasta Ondrejka Harbuľáková, PhD.   vlasta.harbulakova@tuke.sk
 Ústav budov a prostredia Stavebnej fakulty TU v Košiciach

Ocenenie sa udeľuje za výsledky štúdia vplyvu pôsobenia mikroorganizmov v biofilmoch na betón, ako na základný stavebný materiál. Biokorózia betónových konštrukcií je relatívne nová vedná disciplína; pretože betón je jedným z najrozšírenejších konštrukčných materiálov, s perspektívou až storočnej exploatácie, je kvantifikácia vplyvu mikroorganizmov na ich vlastnosti je významným počinom. Mikrobiálna korózia bola študovaná experimentálne; identifikácia biofilmu sa realizovala metódou denaturačnej gelovej elektroforézy. Z výsledkov výskumu jednoznačne vyplýva katalytický účinok autochtónnych baktérií na koróziu betónu; je preto potrebné predbežne vyhodnotiť možný vplyv baktérií na koróziu betónu a tomu prispôsobiť samotnú konštrukciu. Výsledky výskumu boli publikované v roku 2009 v piatich publikáciách. Vystúpenia na konferenciách získali dve ocenenia.

„Za výsledky v programoch EÚ 2009“:

 RNDr. Katarína Bíliková, PhD.      katarina.bilikova@savba.sk

 

 

Ocenenie sa udeľuje za prínos k objasneniu antimikrobiálnych vlastností bielkovín včelej materskej kašičky ako výsledku modifikácie minoritných bielkovín a za vypracovanie nového kritéria pre hodnotenie pravosti a fyziologických vlastností včelieho medu, ktoré boli dosiahnuté počas riešenia rámcových programov EÚ. Tieto výsledky boli dosiahnuté v počas riešenia projektu 6RP EU CONCO, zameraného na výskum nových bioliečiv. Ocenená bola zodpovednou riešiteľkou tohoto projektu. V rámci riešenia 6RP EU BEESHOP (kde bola ocenená spoluriešiteľkou) vypracovala originálnu metódu na stanovenie včelích bielkovín v mede. Vzhľadom na častý výskyt nepravého medu v obchodoch, táto metóda môže výrazne prispieť k identifikácii látok, ktoré sú predávané ako med.

Okrem horeuvedených výsledkov, ocenená RNDr. K. Bíliková, PhD. vypracovala návrh projektu v rámci 7RP EÚ, zameraného na prevenciu a liečbu včelstiev voči chorobám a škodcom, na riešení ktorého sa bude podieľať už v tomto roku spolu s riešiteľmi z 10 krajín.

„Uznanie za celoživotné dielo“:

Prof. MUDr .Ján Slezák, DrSc., D.h.c., FIACS      jan.slezak@savba.sk

Ocenenie sa udeľuje za mimoriadne aktívnu vedeckú a manažérsku prácu pre vedu a výskum na Slovensku a za vynikajúce vedecké výsledky v oblasti experimentálnej kardiológie. Prof. Slezák sa počas celej životnej vedeckej dráhy zaoberal výskumom a objasňovaním mechanizmov a prevenciou náhlej smrti srdca. Zlyhanie srdca je najčastejšou príčinou smrti na Slovensku; skoro polovica všetkých úmrtí je spôsobená zlyhaním srdca. Ocenený sa koncentroval na výskum, prevenciu a liečbu civilizačných chorôb srdca – ischemického a preťaženého myokardu, na výskum vplyvu vápnika, kyslíkových a  dusíkových radikálov na funkciu myokardu. Mnohé z jeho prác sú výsledkom medzinárodnej spolupráce, predovšetkým s univerzitami v Kanade. Okrem početných ocenení a členstiev v učených spoločnostiach, je treba vyzdvihnúť udelenie “Čestného občana Winnipegu”, ktorú dostal za záchranu života. Výsledky svojich prác publikoval vo viac ako 300 vedeckých prácach; ešte aj v roku 2009 bol spoluautorom štyroch publikácií v časopisoch registrovaných v CC.
Významná je jeho vedecko-organizačná činnosť. Počas troch funkčných období bol prvým podpredsedom SAV a zaslúžil sa o stabilizáciu SAV vo vedeckovýskumnej komunite a o zvýšenie efektívnosti jej výskumu. Ocenený je aj naďalej vedecky aktívny a môžeme očakávať ďalšie príspevky k poznaniu srdcových chorôb.  

„Cena Ľubomíra Lenocha za propagáciu vedy“:                                                                            
                                  začne sa realizovať od ročníka 2010                                                                                                                                                                                                     

 

Čo slovenská veda dáva a môže dať Slovensku a svetu ?

(prítomný na všetkých ročníkoch oceňovania - patrí mu vďaka vyhlasovateľov a organizátorov)

„Analogická otázka dnes zaznieva na európskej úrovni. Pramení z poznania, že kvalitná európska veda zaostáva voči USA a Japonsku v tom, že nie je schopná prekonať intelektuálnu bariéru, ktorá ju oddeľuje od podnikateľskej sféry. Z toho vyplynula idea vybudovať v rokoch 2008-2010 Európsky inštitút technológie, pretože v  nesúrodom európskom prostredí sa riešenie problémov tradične opiera o kreovanie nových komisií, orgánov a inštitúcií. Čo Európe chýba, je malá miera

 

 

koncentrácie na vedeckú  špičku. (V USA menej ako 10 % univerzít udeľuje hodnosť PhD a hlási sa do kategórie výskumnej univerzity.)

Slovensko čelí týmto problémom vo väčšej miere ako Európa. Do vedy a techniky investuje stále zlomok toho, čo rozvinuté európske štáty. Pritom z hodnotení výstupov SAV voči analogickým výskumným centrám v zahraničí v prepočte na kapacitu a finančné vstupy vyplýva, že efektívnosť je podobná alebo vyššia. (V poddimenzovanom systéme sú procesy vo všeobecnosti efektívnejšie). Chýba koncovka, ktorá vyžaduje väčšiu koncentráciu zdrojov, ťah na excelentnosť, ktorý utrpel vynechaním systému evaluácie zo zákona o vede a technike a reálny rozbeh programu Minerva v celom spektre cieľov.