|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
04. mája 2012
Výsledky parlamentných volieb v Arménsku môžu prekvapiť
Okrem Francúzov, Grékov a Srbov budú v nedeľu voliť aj obyvatelia Arménska, ktorí rozhodnú o novom rozložení síl v 131-člennom parlamente. O priazeň voličov sa uchádza osem samostatných politických ...
Zdieľať
BRATISLAVA 4. mája (WEBNOVINY) - Okrem Francúzov, Grékov a Srbov budú v nedeľu voliť aj obyvatelia Arménska, ktorí rozhodnú o novom rozložení síl v 131-člennom parlamente. O priazeň voličov sa uchádza osem samostatných politických strán a jeden koaličný blok pozostávajúci z 13 opozičných zoskupení.
Podobne ako pred piatimi rokmi má najvyššie šance na víťazstvo národno-konzervatívna Republikánska strana Arménska (HHK) pod vedením prezidenta Serža Sargsjana, ktorá v dosluhujúcom parlamente disponuje takmer polovicou kresiel.
Podľa prieskumov preferencií jej dominantné postavenie môže ohroziť liberálnejšie orientovaná Strana za prekvitajúce Arménsko (BHK), na ktorej čele stojí vplyvný veľkopodnikateľ Gagik Carukjan. Tá je momentálne súčasťou trojčlennej vládnej koalície, v poslednom období však nekompromisne vystupuje proti HHK.
Arménske médiá však upozorňujú, že predvolebné prieskumy nie sú považované za príliš dôveryhodné a výsledky sú tak do istej miery nepredvídateľné.
Voľbám predchádzala štvortýždňová kampaň, ktorá sa tradične končí jednodňovým moratóriom. Najväčšie opozičné strany však organizovali svoje záverečné mítingy v centre Jerevanu už v uplynulých dňoch. Vládni republikáni sa snažia voličov osloviť prísľubom rýchlejších reforiem a zvýšenia životnej úrovne, zatiaľ čo BHK paradoxne hovorí o potrebe ukončenia politického monopolu HHK.
Opozícia Sargsjanovej vláde vyčíta prudké zvyšovanie štátneho dlhu a neambicióznu hospodársku politiku vedúcu k emigrácii obyvateľstva. Podmienkou zvolenia strany do parlamentu je splnenie päťpercentného kvóra, v prípade viacčlenných blokov sa však hranica zvyšuje na sedem percent.
Arménskom počas minulého roka otriasla ďalšia vlna opozičných protestov, ktorých účastníci okrem iného požadovali vypísanie predčasných parlamentných a prezidentských volieb. Vláda to však odmietla a hlasovanie sa tak nakoniec koná v riadnom termíne. Voľby pozorne sleduje aj Európska únia, ktorá okrem iného financovala program školenia pre 14-tisíc volebných funkcionárov.
Podobne ako pred piatimi rokmi má najvyššie šance na víťazstvo národno-konzervatívna Republikánska strana Arménska (HHK) pod vedením prezidenta Serža Sargsjana, ktorá v dosluhujúcom parlamente disponuje takmer polovicou kresiel.
Podľa prieskumov preferencií jej dominantné postavenie môže ohroziť liberálnejšie orientovaná Strana za prekvitajúce Arménsko (BHK), na ktorej čele stojí vplyvný veľkopodnikateľ Gagik Carukjan. Tá je momentálne súčasťou trojčlennej vládnej koalície, v poslednom období však nekompromisne vystupuje proti HHK.
Arménske médiá však upozorňujú, že predvolebné prieskumy nie sú považované za príliš dôveryhodné a výsledky sú tak do istej miery nepredvídateľné.
Voľbám predchádzala štvortýždňová kampaň, ktorá sa tradične končí jednodňovým moratóriom. Najväčšie opozičné strany však organizovali svoje záverečné mítingy v centre Jerevanu už v uplynulých dňoch. Vládni republikáni sa snažia voličov osloviť prísľubom rýchlejších reforiem a zvýšenia životnej úrovne, zatiaľ čo BHK paradoxne hovorí o potrebe ukončenia politického monopolu HHK.
Opozícia Sargsjanovej vláde vyčíta prudké zvyšovanie štátneho dlhu a neambicióznu hospodársku politiku vedúcu k emigrácii obyvateľstva. Podmienkou zvolenia strany do parlamentu je splnenie päťpercentného kvóra, v prípade viacčlenných blokov sa však hranica zvyšuje na sedem percent.
Arménskom počas minulého roka otriasla ďalšia vlna opozičných protestov, ktorých účastníci okrem iného požadovali vypísanie predčasných parlamentných a prezidentských volieb. Vláda to však odmietla a hlasovanie sa tak nakoniec koná v riadnom termíne. Voľby pozorne sleduje aj Európska únia, ktorá okrem iného financovala program školenia pre 14-tisíc volebných funkcionárov.