VÝSKUM: Proruskí extrémisti v Európe využívajú revizionistické sklony

Bratislava 6. mája (TASR) - Pravicovo-extrémistické organizácie, ktoré sa tradične zaoberali hlavne národnostnými, náboženskými a sexuálnymi menšinami, sa od začiatku krízy na Ukrajine začali postupne preorientovávať na geopolitické otázky. Okrem odporu k NATO a Európskej únii ich spravidla spájajú sympatie k Rusku a Vladimirovi Putinovi, ktorý často figuruje ako ich ideologický a politický vzor. Vyplýva to z najnovšieho výskum maďarského inštitútu Political Capital, o ktorom informoval GLOBSEC Policy Institute.

Najnovší výskum Political Capital je prvým výskumným projektom, ktorý sa špecificky zameriava na dôsledky stratégie Ruska na päť krajín stredoeurópskeho regiónu - Českú republiku, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko a Slovensko. Miestni odborníci z každej uvedenej krajiny skúmali, do akej miery stratégia Kremľa podporuje okrajové, extrémistické alebo polovojenské organizácie s cieľom narušenia bilaterálnych vzťahov s Ukrajinou a USA.

Výskum Political Capital objavil mnoho organizácií s ideologickými, ako aj osobnými väzbami na ruských podnikateľov, politikov a diplomatov. "Tieto väzby sa zdajú byť dôkazom širšej snahy Kremľa o destabilizáciu regiónu práve podporou takýchto separatistických, revizionistických a ultranacionalistických organizácií v regióne," informuje GLOBSEC Policy Institute. Organizácie tak predstavujú bezpečnostné riziko pre krajiny v rámci uvedeného regiónu.

Viac sporov medzi krajinami spolu s vyšším strachom a nedôverou v regióne totiž podľa GLOBSEC Policy Institute nahráva Kremľu do kariet. "Cieľom hlavnej stratégie Moskvy je zneužitie slabých článkov stredoeurópskeho regiónu, akými sú napríklad aj príkre spomienky na vzájomné územné spory v minulosti, nacionalistické a separatistické sklony či náznaky šovinistických ideológií, ktoré sľubujú, že tieto národy urobia znova veľkými," dodávajú.

Podľa prieskumov verejnej mienky sú okrem xenofóbneho nacionalizmu v regióne prítomné aj tzv. revizionistické a expanzívne sklony. Dôkazom môžu byť nasledovné kladné odpovede obyvateľov príslušných krajín na otázku "Patria časti susediacich krajín nám?": Bulharsko 66 percent, Maďarsko 61 percent, Rusko 58 percent, Poľsko 51 percent, Česká republika 40 percent a Slovensko 29 percent.

Päť prípadových štúdií jednotlivých krajín ako komparatívna analýza regiónu boli pripravené v spolupráci s odborníkmi a investigatívnymi novinármi z jednotlivých krajín, za Slovensko to boli Grigorij Mesežnikov a Radovan Bránik. GLOBSEC Policy Institute sa zapojil do prípravy publikácie.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR