VÝSKUM: Novela Trestného zákona veľa nezmenila

BRATISLAVA 5. augusta (WEBNOVINY) – Novelizácia Trestného zákona z roku 2005 napriek obavám nijako neovplyvnila trendy v oblasti prechovávania, užívania, dostupnosti či cien nelegálnych drog. Také je jedno zo zistení projektu Evalvácie uplatňovania vybraných drogových paragrafov, ktorého zadávateľom je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation (NOS-OSF). Výsledky výskumu predstavili autori projekt na dnešnej tlačovej besede v Open Gallery v Bratislave. "Ide o prvý projekt tohto druhu na Slovensku, ktorý pomocou systematického monitoringu vyhodnocuje dosah uplatňovania vybraných drogových paragrafov a zároveň skúma trendy v oblasti užívania drog a trestov za ich prechovávanie," povedala pre agentúru SITA programová koordinátorka Ľudmila Helienková z NOS-OSF. Nadácia otvorenej spoločnosti (NOS-OSF) sa projekt Evalvácie uplatňovania vybraných drogových paragraf rozhodla uskutočniť na základe dlhodobého záujmu o oblasť drogovej problematiky na Slovensku. Partnermi projektu boli Katedra sociálnej práce Univerzity Mateja Bela, Národné monitorovacie centrum pre drogy SR, Katedra psychológie Univerzity Palackého v Olomouci a Ústav verejnej politiky UK.


Ďalším zistením bolo, že zákonodarcom sa novelou podarilo lepšie odlíšiť užívateľov nelegálnych drog od dílerov. Podľa platného Trestného zákona je totiž užívateľom len ten, kto prechováva drogy najviac v množstve rovnajúcom sa desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky. „Zvýšením hranice množstva drogy pre vlastnú potrebu sa teoreticky 30 až 50 percent páchateľov môže dostať z tzv. „dílerského“ paragrafu do „užívateľského“, pri ktorom Trestný zákon umožňuje ukladanie miernejších postihov,“ píše sa v záveroch výskumu, ktoré má agentúra SITA k dispozícií.

Hoci platný Trestný zákon rozšíril škálu alternatívnych trestov, najčastejšie sa v prípade prechovávania nelegálnych drog stále využíva trest odňatia slobody. V praxi to znamená, že ak je niekto odsúdený podľa tzv. „užívateľského paragrafu“, teda prechovával množstvo drogy do desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky, obyčajne je mu uložený podmienečný trest. Navyše, podľa záverov výskumu využívanie nových nástrojov v trestnom konaní môže v niektorých prípadoch toto konanie zlacnieť a skrátiť. Na druhej strane sa však môže stať, že užívateľ drog, ktorý pristúpi k dohode o vine a treste, dostane prísnejší trest.

Podľa autorov výskumu v trestnom konaní dochádza k zásahom do ľudských práv a dôstojnosti. Represívne zložky sa naďalej zameriavajú primárne na stíhanie samotných užívateľov drog, len minimálne na stíhanie dílerov. Neskrátili sa ani prieťahy v trestnom konaní, preťaženosť Kriminálneho a expertízneho ústavu policajného zboru naďalej predlžuje trestné konanie. Problémom podľa autorov projektu je i to, že platný systém určovania obvykle jednorazových dávok zo zachytenej podozrivej látky vykazuje viaceré nedostatky a nelogickosti. Na základe čoho sa môže stať, že páchateľ rovnakého trestného činu môže byť posudzovaný odlišne na podklade nejasných kritérií a rovnaké prípady sa tak môžu skončiť s odlišnou výškou trestu.

Cena drog je podľa výsledkov výskumu dlhodobo stabilná. Experimentovanie s konopnými drogami ma dlhodobo rastúcu tendenciu a od roku 2000 dochádza k rastu užívaniu tanečnej drogy typu extázy primárne u mladých študentov. Medzi rokmi 2003 až 2007 bol zaznamenaný najvýraznejší nárast celoživotných skúseností s užívaním metamfetamínov – pervitínu u stredoškolskej mládeže.

Podľa autorov projektu by mala nasledovať spoločenská diskusia. Podľa výskumného tímu by sa malo diskutovať najmä o efektívnejšom nastavení legislatívy, zvýšení dostupnosti injekčného materiálu, zlepšení posudzovania vplyvu zadržanej látky, individuálneho posudzovania okolností prípadu či väčšie využívanie alternatívnych trestov.

SITA