Výskum kmeňových buniek zaznamenal obrovský pokrok

BRATISLAVA 1. januára (WEBNOVINY) - Výskum kmeňových buniek patrí v ostatných rokoch medzi najvýznamnejšie vedecké iniciatívy storočia. V priebehu roka 2008 veda zaznamenala na poli výskumu embryonálnych kmeňových buniek viacero úspechov, najmä v oblasti medicíny. Začiatkom kalendárneho roka vyslovil popredný japonský vedec Šinja Jamanaka (Shinya Yamanaka) teóriu, podľa ktorej môže byť liečba pomocou tejto vyspelej technológie otázkou desiatich rokov. "Môžem povedať, že pre niektorých pacientov a pre niektoré ochorenia to nemusí byť viac ako desať rokov, ale pre iné choroby to môže trvať dlhšie ako desať rokov," povedal Jamanaka. "Závisí to od ochorenia a zranenia. Nie je to však jednoduchá otázka,“ dodal. Podľa amerického profesora Alana Trounsona, pôsobiaceho na kalifornskom Institute for Regenerative Medicine je otázka etiky bezpredmetná. Veľa ľudí, najmä predstavitelia cirkvi totiž výskumy tohto typu kritizujú - embryonálne kmeňové bunky sa totiž získavajú buď zo živých embryí alebo z tiel odumretých ľudských plodov. V januári začínal výskum prinášať jedno zo svojich prvých ovocí. Pätnásťročná Austrálčanka Demi-Lee Brennan podstúpila transplantáciu pečene. Lekárom sa v jej prípade podarilo pomocou kmeňových buniek naštartovať jej imunitný systém podľa darcu, od ktorého pečeň získala. Viacerí odborníci v tomto prípade hovorili o "šesťmiliardovom zázraku medicíny". Triumf zaznamenali o vyše týždeň neskôr aj fínski lekári. Podarila sa im transplantácia hornej čeľuste u 65-ročného pacienta kultivovaním jeho vlastných kmeňových buniek z oblasti brušného tuku. "Podobné procedúry existovali už aj predtým, ibaže sa odlišovali tým, že sa nepoužili kmeňové bunky pacienta, ktorého liečili. Okrem toho, pacient sa regeneroval rýchlejšie, ako v prípade transplantácie kostného tkaniva z nohy," uviedla Riitta Suuronen z Inštitútu regeneratívnej medicíny v meste Regea. Dodala, že pri procedúre sa striktne držali direktívy Európskej únie a neriskovali použitie zvieracích buniek. Ľudské embryonálne kmeňové bunky, ktoré vedci zmenili na bunky schopné produkovať inzulín a následne implantovali do laboratórnych myší, by v teoretickej rovine mohli byť odpoveďou na liečenie cukrovky z dlhodobého hľadiska. Článok uverejnil vedecký tím kalifornskej spoločnosti Novocell v americkom vedeckom časopise Nature Biotechnology (Prirodzená alebo prírodná biotechnológia). "Naše poznatky dokazujú, že ľudské embryonálne kmeňové bunky môžu slúžiť ako veľmi účinný a obnoviteľný zdroj buniek, ktoré sú schopné produkovať inzulín," uviedol vedúci výskumu Emmanuel Baetge. Problémom tejto metódy je niekedy dosť malá možnosť kontroly nad ňou. Pri pokuse totiž skupina vedcov zistila, že okrem požadovaného inzulínu vyprodukovali bunky širokú škálu hormónov a iných buniek bez toho, aby sa sústredili na požadovanú látku. Urobili teda krok späť a implantovali myšiam pod kožu nevyvinuté bunky. "Akýmsi spôsobom si bunky našli v tele svoju cestu a začali sa produkovať správne enzýmy a hormóny. Okrem toho máme k dispozícii technológiu, vďaka ktorej vieme dať bunky do určitej kapsule, aby sme zabránili odmietnutiu implantovanej látky imunitným systémom. Momentálne hľadá naša spoločnosť farmaceutickú firmu, s ktorou by sme mohli uskutočniť ďalšie kroky. Aj naďalej je však tvorba embryonálnych kmeňových buniek zo zmrazených embryí skôr umením, než vedou," povedal Baetge. Na svete trpí cukrovkou približne 170 miliónov ľudí a predpokladá sa, že okolo roku 2030 sa toto číslo zdvojnásobí. Približne päť až desať percent pacientov z toho trpí na cukrovku druhého typu, pri ktorej pankreas omylom ničí bunky produkujúce inzulín. V obidvoch typoch cukrovky - prvom i druhom, nie je organizmus schopný produkovať dostatok inzulínu, aby organizmus vedel spracovať prijatý cukor. Veľa z pacientov si musí pravidelne monitorovať stav cukru, prípadne užívať inzulín. V marci vedci Memorial Sloan-Kettering Institute v New Yorku zistili, že kmeňové bunky použité na liečenie Parkinsonovej choroby u myší majú lepší účinok, ak sú vyklonované priamo z tela postihnutej myši. "Tento fakt jednoznačne demonštruje to, čo sme si mysleli po celú dobu. Geneticky zhodné kmeňové bunky sú efektívnejšie, pretože ak implantujete nie telu vlastné tkanivo, dochádza k častejším zápalom," uviedla Viviane Tabar zo spomínaného inštitútu. Myši, ktorým implantovali tkanivo od iných myší, dosiahli horšie výsledky než myši s geneticky identickou transplantáciou. Parkinsonovu chorobu sa snažili liečiť transplantáciou mozgových buniek z mŕtvol, no veľa vedcov sa domnieva, že práve klonovanie by v tomto prípade mohlo byť odpoveďou. Tabar spolu so svojím tímom vyvolala túto chorobu indukovaním chemikálií, ktoré ničia mozgové tkanivo. Následne odobrali obyčajné bunky z chvosta myši a ich jadrá implantovali do myších vajíčok. Po niekoľkých dňoch vznikli embryá, z ktorých neskôr v laboratórnych podmienkach vytvorili kmeňové bunky. "Implantovali sme ich do mozgov myší a polepšilo sa im. Nikto iný sa o to predtým nepokúsil. Je to však veľmi náročné. Kým sa k niečomu dostanete, urobíte veľmi veľa zbytočných a bezvýznamných krokov," uviedla doktorka Tabar. Americkí, britskí a kanadskí vedci urobili v apríli ďalší krok k vytvoreniu funkčného srdcového tkaniva pre laboratórne transplantácie. Podarilo sa im totiž v laboratórnych podmienkach kultivovať tri typy ľudských srdcových buniek z embryonálnych kmeňových buniek. Keď transplantovali zmes týchto buniek do sŕdc laboratórnych myší, u ktorých predtým umelo vyvolali srdcové problémy, ich srdcové funkcie sa viditeľne zlepšili. Všetky tri typy buniek - kardiomyocyty, endoteliálne bunky a bunky hladkého srdcového svalu - sú dôležitými zložkami srdcového svalu. Podľa článku, ktorý vedecký tím zverejnil v časopise Nature, by mohli mať tieto bunky rozhodujúci význam pri vývoji postupov schopných "opraviť" srdce. Embryonálne kmeňové bunky sa možno budú dať vďaka tomu využiť na kultivovanie červených krviniek (erytrocytov). Teoreticky by tak mohli vzniknúť akési farmy, ktoré by boli schopné produkovať krv. "Myslím si, že tento objav by mohol byť prevratný. Nemalo by to mať žiaden vplyv na DNA, červené krvinky totiž nemajú jadro," uviedol vedecký riaditeľ firmy pôsobiacej na poli výskumu kmeňových buniek Robert Lanza. Spolu so svojimi kolegami z University of Illinois v Chicagu sa snažili zamerať najmä na produkciu krvnej skupiny 0 Rh negatív, ktorú môže bez komplikácií v prípade potreby prijať ktokoľvek. V auguste informovali o svojom unikátnom výskume japonskí vedci. Výskumníkom z Národného inštitútu priemyselných vied a technológií sa podarilo kultivovať kmeňové bunky z takzvaného zubu múdrosti. Objav by mohol byť do istej miery prevratným, kmeňové bunky sa totiž doteraz kultivovali najmä z embryí, ktoré sú už veľmi dlhé obdobie predmetom kontroverzie - získavajú sa totiž z odumretých ľudských plodov. "Ide o významný pokrok v dvoch smeroch: nemusíme prihliadať na etické otázky a zub sa dá veľmi účinne skladovať," uviedla vedúca výskumu Hadžime Oguši. Kmeňové bunky sú jednoduché a prípadne sa dajú ľahko zmeniť na iný z 220 rôznych typov buniek ľudského tela. Ponúkajú veľké možnosti pre liečbu, pretože môžu nahradiť poškodené alebo choré bunky, časti a orgány. Výskum kmeňových buniek bol však doteraz veľmi kontroverzný, pretože sa ničili živé embryá, z ktorých sa bunky získavali. Kmeňové bunky, najmä embryonálne kmeňové bunky, sú dominantnými vo vzťahu k ostatným bunkám organizmov a zabezpečujú rozmnožovanie všetkých ostatných buniek a tkanív. Vedci zaoberajúci sa klonovaním dúfajú, že v budúcnosti budú schopní z kúska kože vytvoriť embryonálne kmeňové bunky, ktoré by následne použili na liečbu. Politická a spoločenská kontroverzia možno spomalila tempo skúmania kmeňových buniek, avšak podľa expertov v danej oblasti sú možnosti pre nové nádejné talenty sľubné. Aj k tomuto záveru došlo 2500-členné zasadnutie Medzinárodnej spoločnosti pre výskum kmeňových buniek (ISSCR - International Society for Stem Cell Research) vo Filadelfii. "Pole pôsobnosti sa uberá zdravým smerom," uviedol prezident spoločenstva doktor George Daley. Výhodou kmeňových buniek je, že sú v organizme dominantnými bunkami a možno ich transformovať do stovky typov buniek, ktoré následne dokážu nahradiť poškodené alebo odumreté bunky v tele a zabezpečiť rast tkanív. Vďaka tomu ich považujú za možné riešenie pri liečbe mozgových ochorení, rakoviny alebo vážnych ochorení. Kmeňové bunky z kostnej drene dokonca môžu opätovne "naštartovať" imunitný systém a mohli by tak pomôcť leukemikom a ľuďom so zriedkavými chorobami postihujúcimi imunitu. Predmetom kontroverzie sa stávajú najmä bunky získané z ľudských embryí. SITA