Vyšehrad už 27 rokov symbolizuje súdržnosť stredoeurópskych štátov

Vyšehrad/Bratislava 29. júna (TASR) - Spolupráca krajín Vyšehradskej štvorky sa datuje od 15. februára 1991. V tento deň sa v malebnom maďarskom mestečku Vyšehrad (Visegrád) ležiacom kúsok od slovenských hraníc, stretli prezident vtedajšej Česko-Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR) Václav Havel, poľský prezident Lech Walesa a maďarský premiér József Antall. Podpísali tam deklaráciu o úzkej spolupráci svojich štátov na ceste k európskej integrácii. Vznikla tak Vyšehradská trojka, ktorá sa po rozdelení Česko-Slovenska na samostatné štáty zmenila na Vyšehradskú štvorku.


Slovensko ako samostatná krajina sa práve tento rok od 1. júla už siedmykrát ujíma predsedníctva v tomto politickom a ekonomickom zoskupení. Prvý raz, v rokoch 1991 a 1992, sa podieľalo na historicky prvom predsedníctve ako súčasť Česko-Slovenska.

Miesto vzniku V4 symbolicky pripomínalo stretnutie českého kráľa Jána Luxemburského, poľského kráľa Kazimíra Veľkého a uhorského kráľa Karola Róberta v novembri 1335, ktorí na hrade na vrchole strmej skaly rokovali o mieri v Európe a o hospodárskej spolupráci.

Súhrnné označenie Vyšehradská štvorka (V4) symbolizuje fakt, že všetky štyri krajiny sa na ceste k trhovému hospodárstvu a pluralitnému systému stretávali s podobnými problémami.

Jedným zo základných cieľov pôvodného zoskupenia V3 bolo rozpustenie Varšavskej zmluvy. Trojka postupovala spoločne aj pri rokovaniach o nových zmluvách so Sovietskym zväzom. Ďalším spoločným cieľom bola kooperácia na ceste k trhovej ekonomike, ktorá vyústila do potreby liberalizácie vzájomného obchodu, neskôr realizovanej v rámci Stredoeurópskej zóny voľného obchodu (CEFTA).

Summit v Prahe v máji 1992 potvrdil vysokú úroveň spolupráce krajín V3. V 90. rokoch však partnerstvo v rámci V4 negatívne ovplyvnil konflikt medzi krajinami bývalej Juhoslávie, rozpad ČSFR a následne politický vývoj na Slovensku v období Mečiarovej vlády, a tiež politické napätie medzi Slovenskom a Maďarskom.

Medzi spoločnými akciami malo špecifické miesto stretnutie prezidentov, predsedov vlád a ministrov zahraničných vecí V4 za účasti amerického prezidenta Billa Clintona v januári 1994 v Prahe.

Dôležitým medzníkom sa stalo stretnutie premiérov Českej republiky, Maďarska a Poľska 21. októbra 1998 v  Budapešti. Predstavitelia susediacich krajín vyslali signál Slovensku, že je organickou súčasťou vyšehradskej idey. "Zdôrazňujeme, že občania demokratického Slovenska si môžu byť istí, že v našich krajinách nájdu angažovaných podporovateľov na ceste vedúcej k euroatlantickým štruktúram," uvádza sa v deklarácii prijatej na tomto stretnutí.

Takisto predsedovia vlád krajín V4 v Bratislave 14. mája 1999 potvrdili, že v záujme všetkých štyroch krajín a regiónu strednej Európy sa má Slovensko stať plnohodnotným členom NATO a začať prístupové rokovania s Európskou úniou v čo najkratšom čase. Oživenie činnosti V4 potvrdilo aj každoročné stretnutie premiérov, členov vlád, štátnych tajomníkov ministerstiev zahraničných vecí a koordinátorov spolupráce.

V rámci V4 bol 9. júna 2000 založený Medzinárodný vyšehradský fond (MVF) so sídlom v Bratislave. Jeho úlohou je podpora spoločných kultúrnych, vedeckých a vzdelávacích projektov, výmen medzi mládežou, cezhraničnej spolupráce a cestovného ruchu.

Rokovania členských štátov V4 občas poznačili aj politické nezhody. Vo februári 2002 zrušili premiéri ČR a SR Miloš Zeman a Mikuláš Dzurinda účasť na summite šéfov vlád V4 v Maďarsku ako reakciu na vyjadrenia predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána o Benešových dekrétoch. Ten vyhlásil, že pri vstupe SR a ČR do EÚ je potrebné tieto dekréty zrušiť.

Schôdzku premiérov V4 v maďarskom Vyšehrade v októbri 2006 zase poznačila skutočnosť, že maďarský ministerský predseda Ferenc Gyurcsány sa odmietol bilaterálne stretnúť so svojím novým slovenským náprotivkom Robertom Ficom kvôli vtedajšiemu napätiu v slovensko-maďarských vzťahoch.

Predsedníctvo v zoskupení V4 je rotujúce a mení sa každý rok. V júli 2017 predsedníctvo prevzalo Maďarsko, po ňom od 1. júla 2018 nastupuje Slovenská republika.

Prioritami slovenského predsedníctva, ktoré potrvá do 30. júna 2019, sú silná Európa, bezpečné prostredie a inteligentné riešenia.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR