Výročiu Slovenského povstania meruôsmych rokov venovali publikáciu

Bratislava 18. novembra (TASR) - Trnavský samosprávny kraj, mesto Senica, Záhorské osvetové stredisko v Senici, Záhorská galéria v Senici a Záhorské múzeum v Skalici pripravili koncom roka 2008 rozsahovo neveľkú, ale svojím obsahom, informačným bohatstvom i knižným dizajnom cennú popularizačnú publikáciu, nazvanú vecne 160. výročie Slovenského povstania meruôsmych rokov. Publikácia, hoci bola primárne určená ako sprievodca pre rovnomennú výstavu, presahuje svoju časovú určenosť i regionálnu ohraničenosť a má čo povedať i v rámci tohoročných podujatí Roka Ľudovíta Štúra. Udalosti, o ktorých rozpráva, sú neoddeliteľne spojené s jeho menom, čo potvrdzuje aj titulný list publikácie s dominujúcim portrétom Ľudovíta Štúra.


Úvodné slovo do publikácie napísal Tibor Mikuš, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a predseda Trnavského samosprávneho kraja a úvodný komentár k odborným statiam publikácie pripravila Viera Drahošová.

Autorom prvej historickej štúdie Meruôsme roky na Záhorí je Richard Drška. Uvádza v nej všetky udalosti, ktoré sa v tomto regióne odohrali počas Slovenského povstania 1848-1849. Pre lepšiu orientáciu čitateľa ich rozčlenil podľa zaužívaného historického kánonu takto: Jesenná výprava, Zimná výprava a Letná výprava. Autor presne a pomerne podrobne popísal priebeh, taktiku i výsledky bojov slovenských dobrovoľníkov, ktoré boli na začiatku veľmi úspešné. Udalosti, ktoré sa vtedy odohrali na tejto časti slovenského územia, však vidí aj v takomto kontexte: „Vojenské a politické akcie Slovenského povstania 1848-49 neboli izolovanými výbuchmi nespokojnosti slovenského ľudu, ale nadväzovali na revolučné vrenie, ktoré zachvátilo celú Európu.“ Osobnosť a konanie Ľudovíta Štúra pritom zaznamenáva historicky verne a veľmi vecne: „Neskôr v lete (24. júla 1849) rečnia a verbujú v Skalici a Holíči aj Štúr a Hurban. (...) V polovici júna 17. zbor z Holíča odtiahol a 19. júna ráno dorazil do Stupavy. Tu sa konala slávnostná prehliadka s príhovorom Ľudovíta Štúra, oddiely boli zreorganizované, ale už 27. júna sa presúva zbor do Rače.“

Veľmi cennou z kultúrneho hľadiska je stať Štefana Zajíčka Slovenské povstanie meruôsmych rokov vo výtvarnom umení. Jednotlivé kapitoly si podľa žánrov rozčlenil takto: Monumentálna pamätníková tvorba, Maliarstvo, Sochárstvo a Kresba. V reálnom priestore to znamená, že kapitola Monumentálna pamätníková tvorba je svojím spôsobom aj sprievodcom, a to aj obrazovým, po pamätníkoch na tieto udalosti v lokalitách Záhoria. Popri monumentoch, akým je Pomník Slovenského povstania 1848-49 od Ladislava Ľudovíta Polláka, odhalený v  roku 1948 v chotári mesta Senica, či náhrobok slovenských dobrovoľníkov na cintoríne v Senici, tiež z roku 1948, nájdeme tu aj pomník s pamätnou tabuľou na čáčovského richtára a mlynára Martina Bartoňa, jednej z prvých civilných obetí vyčíňania maďarských gárd. Pomník stojí uprostred mestskej časti Čáčov - Senica.

Esej Štefana Zajíčka, orientovaná na stvárnenie udalostí Slovenského povstania 1848-49 v slovenskom výtvarnom umení, si „vyžiadala“ aj pomerne veľkú a technologicky dokonale vybavenú obrazovú prílohu. Nájdeme v nej reprodukcie plastík, reliéfov, plakiet a medailí, olejomalieb, pastelov a akvarelov portrétov a výjavov z historických udalostí i kresby, grafiky, litografie, drevorezy, ilustrácie a kolorované fotografie od klasikov nášho výtvarného umenia i súčasných maliarov a sochárov.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR