Výročie vraždy ruskej cárskej rodiny si pripomenuli krížovou cestou

Moskva 17. júla (TASR) - Sériou rozličných podujatí si v ruskom meste Jekaterinburg pripomínajú sté výročie zavraždenia posledného ruského cára Mikuláša II. a členov jeho rodiny. Medzinárodný festival pravoslávnej kultúry sa začal 12. júla a potrvá do 21. júla.


Ako informovala rozhlasová stanica Echo Moskvy, vyvrcholením Cárskych dní bola v noci na utorok krížová cesta, na ktorej sa zúčastnilo okolo 100.000 pútnikov. Ich zástup po 20 kilometrov dlhej trase viedol patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill.

Ruské médiá medzičasom kritizujú pompéznosť patriarchovej návštevy na Urale. Medzi jednotlivými mestami Sverdlovskej oblasti sa totiž presúva prenajatými vrtuľníkmi a do Jekaterinburgu pricestoval súkromným prúdovým lietadlom, ktoré mu poskytli sponzori. Kvôli jeho návšteve údajne zakázali nákladným autám prejazd po obchvate okolo mesta, kde sú teraz odparkované desiatky kamiónov. Presuny kolóny áut s patriarchom a jeho sprievodom i krížové cesty v meste zasa sprevádzala policajná uzávera mnohých dôležitých dopravných tepien.

Okrem množstva bohoslužieb sú v meste pre radových veriacich pripravené aj rôzne koncerty, výstavy a premietanie filmov. V meste sa koná aj festival zvonov. Novinkou tohtoročných Cárskych dní je vybudovanie stanového tábora pre viac ako 3000 pútnikov, ktorý sa nachádza na jednom z hlavných námestí mesta, neďaleko Chrámu Všetkých svätých na krvi postavenom na mieste popravy cárskej rodiny.

V rámci Cárskych dní sa v Jekaterinburgu konalo aj zasadnutie tzv. svätej synody, na ktorom pravoslávna cirkev opäť odmietla uznať pravosť pozostatkov nájdených neďaleko Jekaterinburgu - aj napriek tomu, že ich pravosť bola vedecky opakovane potvrdená a cár a jeho rodina bol samotnou cirkvou kanonizovaní.

Mikuláš II., jeho manželka, deti a niekoľko ďalších osôb bolo zastrelených v júli 1918 v Jekaterinburgu. Kosti tiel boli v lokalite za mestom zo zeme vyzdvihnuté až v roku 1991, keď sa začalo s ich skúmaním. Ustanovená komisia vyniesla svoj verdikt až v roku 1998, keď pozostatky označila za pravé a patriace členom cárskej rodiny. Následne boli pozostatky pochované v petrohradskej Petropavlovskej pevnosti. Vtedy sa však v cirkvi ozvali ľudia, podľa ktorých existuje podozrenie, že počas expertízy došlo k podvodom a falzifikácii. Preto cirkev nemôže ostatky uznať za pravé.

Spor sa vyostril v roku 2007, keď sa pri Jekaterinburgu našli ďalšie dve torzá ľudských tiel - údajne patriacich dvom deťom cárskeho páru - cárovičovi Alexejovi a princeznej Mariji.

Ich pohreb bol naplánovaný na rok 2015. Ruská pravoslávna cirkev však dosiahla jeho odklad a obnovenie celého vyšetrovania, pričom založila aj vlastnú vyšetrovaciu komisiu na čele s biskupom Tichonom, ktorý žiada dokonca nové preskúmanie všetkých ostatkov, nielen tých novonájdených.

Tichon, tajomník Patriarchálneho výboru pre kontrolu výsledkov expertíz pravdepodobných cárskych pozostatkov, prišiel vlani dokonca s novou teóriou, že vražda cárskej rodiny mohla mať rituálny charakter.

Oficiálna predstaviteľka ruského Vyšetrovacieho výboru Svetlana Petrenková medzičasom v pondelok oznámila, že aj opakovaná komplexná analýza potvrdila pravosť pozostatkov ruského cára Mikuláša II. a členov jeho rodiny zastrelených pred sto rokmi v meste Jekaterinburg. Potvrdilo sa aj, že osobu, ktorej pozostatky boli nájdené v roku 2007, spájal s cárom Mikulášom vzťah otec-syn. Ruská pravoslávna cirkev podľa agentúry Interfax oznámila, že sa so závermi Vyšetrovacieho výboru oboznámi a zaujme k nim stanovisko.

Posledný ruský cár Mikuláš II. bol politickým vývojom v Rusku prinútený abdikovať v marci roku 1917. Na čelo krajiny sa následne postavila dočasná vláda.

Celú cársku rodinu potom po krátkej internácii v Carskom Sele deportovali do vyhnanstva na Sibír, spočiatku žili v meste Toboľsk. Neskôr, po rozpustení Ústavodarného zhromaždenia a vypuknutí občianskej vojny, boľševici cársku rodinu deportovali do Jekaterinburgu, kde ich v noci zo 16. na 17. júla 1918 zastrelili.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR