|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
20. marca 2013
Vyraďovanie elektrárne V1 pokračuje, EÚ predĺži svoju pomoc
Európska únia (EÚ) predĺži finančnú pomoc na vyraďovanie jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Na základe nariadenia Európskej rady vznikne viacročný asistenčný program na roky 2014 až ...
Zdieľať
BRATISLAVA 20. marca (WEBNOVINY) - Európska únia (EÚ) predĺži finančnú pomoc na vyraďovanie jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Na základe nariadenia Európskej rady vznikne viacročný asistenčný program na roky 2014 až 2020.
Vyplýva to z uznesenia o vyraďovaní jadrových elektrární, ktoré schválil výbor Európskeho parlamentu pre energetiku. Európska rada v zložení hláv štátov a vlád sa na svojom zasadnutí dohodla, že pre potreby vyraďovania dvoch jadrových blokov v Bohuniciach pôjde 200 miliónov eur.
Získanie dodatočných prostriedkov na vyraďovanie jadrových blokov je podmienené splnením niekoľkých kritérií. “Jedným z nich je plná transpozícia smernice o jadrovej bezpečnosti do vnútroštátneho právneho poriadku, ďalším je vypracovanie detailného plánu vyradenia elektrárne a jeho predloženie Európskej komisii,“ uvádza sa v uznesení.
Podľa poslancov z energetického výboru Európskeho parlamentu by tieto plány mali obsahovať informácie o čiastkových projektoch, konkrétne časovo ohraničené ciele a odhad nákladov, vrátane vnútroštátneho financovania, ako aj spôsob, akým daný členský štát tieto prostriedky dlhodobo zabezpečí.
EÚ chce zhodnotenie dosiahnutého pokroku do roku 2017
Poslanci európskeho výboru pre energetiku navrhli, aby Európska komisia zhodnotila dosiahnutý pokrok vo vyraďovaní do konca roka 2017. Pôvodný návrh komisie počítal s hodnotením do konca roku 2015. Komisia by tiež mohla prehodnotiť výšku poskytnutých prostriedkov.
“Úprava financovania vyraďovacích programov však nesmie viesť k ohrozeniu bezpečnosti ktorejkoľvek z jadrových elektrární,“ uvádza sa v schválenom uznesení. Európsky parlament bude o uznesení hlasovať na svojom štrasburskom zasadnutí v apríli alebo v máji.
Európska únia prispieva na odstavovanie jadrovej elektrárne V1 prostredníctvom Medzinárodného fondu na podporu vyraďovania JE V1 (BIDSF), ktorý spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). Doposiaľ bolo uzavretých celkom 20 grantových dohôd a na ich financovanie bolo z fondu BIDSF alokovaných viac ako 464 mil. eur.
Definitívne odstavenie dvoch jadrových blokov
Čerpanie finančných prostriedkov zo zdrojov fondu ku koncu októbra minulého roka bolo vo výške 169,84 mil. eur. Celkové náklady na vyraďovanie V1 boli vyčíslené na 1,1 mld. eur. Dva jadrové bloky by mali byť definitívne odstavené v roku 2025.
Slovensko odstavilo prvý blok V1 na konci roka 2006 a druhý blok na konci roka 2008 na základe prístupových zmlúv do Európskej únie. Výstavba jadrovej elektrárne V1 začala 24. apríla 1972 a zabezpečovala ju Investičná výstavba energetiky Slovenska. Jej hlavnými dodávateľmi boli Energoprojekt Praha, LOTEP Leningrad, Škoda Praha, Hydrostav Bratislava, ŠkodaExport Praha.
Investičné náklady predstavovali 5,5 mld. vtedajších československých korún v cenách rokov výstavby. Prvý reaktorový blok jadrovej elektrárne V1 bol prifázovaný k sieti 17. decembra 1978 a druhý blok 26. marca 1980. Počas prevádzky elektráreň vyrobila celkovo viac ako 159 mil. megawatthodín, čo predstavuje približne 5,7-ročnú spotrebu elektrickej energie Slovenska.
Vyplýva to z uznesenia o vyraďovaní jadrových elektrární, ktoré schválil výbor Európskeho parlamentu pre energetiku. Európska rada v zložení hláv štátov a vlád sa na svojom zasadnutí dohodla, že pre potreby vyraďovania dvoch jadrových blokov v Bohuniciach pôjde 200 miliónov eur.
Získanie dodatočných prostriedkov na vyraďovanie jadrových blokov je podmienené splnením niekoľkých kritérií. “Jedným z nich je plná transpozícia smernice o jadrovej bezpečnosti do vnútroštátneho právneho poriadku, ďalším je vypracovanie detailného plánu vyradenia elektrárne a jeho predloženie Európskej komisii,“ uvádza sa v uznesení.
Podľa poslancov z energetického výboru Európskeho parlamentu by tieto plány mali obsahovať informácie o čiastkových projektoch, konkrétne časovo ohraničené ciele a odhad nákladov, vrátane vnútroštátneho financovania, ako aj spôsob, akým daný členský štát tieto prostriedky dlhodobo zabezpečí.
EÚ chce zhodnotenie dosiahnutého pokroku do roku 2017
Poslanci európskeho výboru pre energetiku navrhli, aby Európska komisia zhodnotila dosiahnutý pokrok vo vyraďovaní do konca roka 2017. Pôvodný návrh komisie počítal s hodnotením do konca roku 2015. Komisia by tiež mohla prehodnotiť výšku poskytnutých prostriedkov.
“Úprava financovania vyraďovacích programov však nesmie viesť k ohrozeniu bezpečnosti ktorejkoľvek z jadrových elektrární,“ uvádza sa v schválenom uznesení. Európsky parlament bude o uznesení hlasovať na svojom štrasburskom zasadnutí v apríli alebo v máji.
Európska únia prispieva na odstavovanie jadrovej elektrárne V1 prostredníctvom Medzinárodného fondu na podporu vyraďovania JE V1 (BIDSF), ktorý spravuje Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). Doposiaľ bolo uzavretých celkom 20 grantových dohôd a na ich financovanie bolo z fondu BIDSF alokovaných viac ako 464 mil. eur.
Definitívne odstavenie dvoch jadrových blokov
Čerpanie finančných prostriedkov zo zdrojov fondu ku koncu októbra minulého roka bolo vo výške 169,84 mil. eur. Celkové náklady na vyraďovanie V1 boli vyčíslené na 1,1 mld. eur. Dva jadrové bloky by mali byť definitívne odstavené v roku 2025.
Slovensko odstavilo prvý blok V1 na konci roka 2006 a druhý blok na konci roka 2008 na základe prístupových zmlúv do Európskej únie. Výstavba jadrovej elektrárne V1 začala 24. apríla 1972 a zabezpečovala ju Investičná výstavba energetiky Slovenska. Jej hlavnými dodávateľmi boli Energoprojekt Praha, LOTEP Leningrad, Škoda Praha, Hydrostav Bratislava, ŠkodaExport Praha.
Investičné náklady predstavovali 5,5 mld. vtedajších československých korún v cenách rokov výstavby. Prvý reaktorový blok jadrovej elektrárne V1 bol prifázovaný k sieti 17. decembra 1978 a druhý blok 26. marca 1980. Počas prevádzky elektráreň vyrobila celkovo viac ako 159 mil. megawatthodín, čo predstavuje približne 5,7-ročnú spotrebu elektrickej energie Slovenska.