Vyprevadili sme do života knižku Deti choré na lásku o mladých dospelých.

Knihu napísala Danka Müllerová-Sladká, ktorá viac ako 10 rokov viedla SOS program spoločnosti Úsmev ako dar.Rozprávanie zaznamenala a spravovala novinárka Andrea Hajdúchová. Knihu pokrstili Adela Banášová a Richard Müller čistou vodou, ako symbolom pravdivosti a jednoduchosti.

Pravdivá až na dreň je aj samotná kniha Deti choré na lásku. Odkrýva tristnú realitu, ktorej čelia deti po odchode z detského domova. Nepripravení na samostatný život zostali niektorí na ulici ako bezdomovci, alebo dokonca ako prostitútky. Hovoria o tom, ako nemali kde bývať, ako hľadali prácu a peniaze, stali sa závislými od drog. Podaktorí sa uchýlili ku krádežiam a skončili vo väzení, iní si požičiavali u nebankových spoločností a obrovské dlhy im dodnes bránia usadiť sa.  

„Do osemnástich rokov žije dieťa v detskom domove. Poskytujú mu v ňom bývanie, stravu, má v ňom zázemie, kamarátov, tety vychovávateľky. Potom ho hodia do vody a povedia mu: Plávaj! A ono sa snaží. Domovácke deti sú usilovné, ale nie každé zvládne samostatný život. Chýbajú im vôľové vlastnosti a vedomie, že nič nie je zadarmo. Mnohí končia v nízkoprahových ubytovniach, v charitných či azylových domoch, kde sa stretávajú s alkoholom, s kriminalitou, so závislosťami,“ hovorí Danka Müllerová.

„Deti rozprávajú o tom, ako všetko v domove robili hromadne. Nemohli sami rozhodovať ani len o tom, čo si ráno oblečú. Najskôr sme v nich vypestovali závislosť od kolektívu a potom v 18 rokoch ich vyháňame z domovov, aby sa starali sami o seba. Mnohí odchádzajú skutočne s obrovskými zraneniami. V knihe sa priznávajú k týraniu. Tie deti, ktoré žili časť života s rodičmi, hovoria o bitkách, o každodennom hlade,“ dodáva Andrea Hajdúchová.

Krstu knihy sa zúčastnili a svoju SOS-mamu prišli podporiť aj mladí dospelí. Každý za seba na obal knižky nalepil červené srdiečko. Bolo výrazom vďaky za starostlivosť, bez ktorej by ich život vyzeral inak. Zdeno, Sisa, Žaneta, Agnesa, Majka... týchto a ďalších mladých ľudí pani Danka Müllerová spoločne nazýva „moje deti“. Vie, čo hovorí, pretože sa má na ich príbehoch svoj nezastupiteľný podiel. 

Všetkých 14 príbehov nielen o hľadaní, ale aj o podpore sa mohlo odohrať vďaka SOS programu spoločnosti Úsmev ako dar.  Jeho hlavným cieľom je podporovať mladých dospelých, ktorí bez opory blízkych vstupujú do samostatného života. Nemajú nikoho, na koho by sa mohli obrátiť, nemajú zázemie a často krát ani potrebné návyky. Medzeru v chýbajúcom systéme podpory sa snaží vyplniť práve SOS program, ktorého významným sponzorom sú Slovenské elektrárne, člen skupiny Enel.

Autorky Danka Müllerová-Sladká a Andrea Hajdúchová nastoľujú problematiku mladých dospelých skutočne bezprostredne a naliehavo. Tak, ako si to závažnosť situácie vyžaduje. Prijmeme tento apel za svoj a pokúsime sa naňho odpovedať reálnymi krokmi? Úsmev ako dar to robí systematicky a odborne už 20 rokov. No podpory pre deti, ktoré nikoho nemajú, nie je nikdy dosť.