|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
02. februára 2021
Vypočúvanie kandidátov na špeciálneho prokurátora: O funkciu sa uchádzajú Lipšic, Šanta, Špirko a Kysel (foto)
aktualizované 2. februára 10:27 Poslanci Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR v pondelok a ...
Zdieľať
2.2.2021 (Webnoviny.sk) -
Poslanci Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR v pondelok a utorok vypočúvajú kandidátov na post špeciálneho prokurátora. O funkciu šéfa Úradu špeciálneho prokuratúry (ÚŠP) sa uchádza advokát Daniel Lipšic a traja prokurátori Ján Šanta, Vasiľ Špirko, Peter Kysel.
Kysel je kandidátom Rady prokurátorov SR, Lipšica nominovala Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Šantu nominovala Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a poslanci Peter Kremský a Juraj Gyimesi (obaja OĽaNO) a Špirka poslanec Dominik Drdul (OĽaNO).
Generálny prokurátor Maroš Žilinka verí, že vypočutie kandidátov na špeciálneho prokurátora bude profesionálne, ale hlavne dôstojné, nezasahujúce neprimeraným spôsobom do osobnosti kandidátov. Napísal to vo svojom profile na sociálnej sieti s tým, že kandidáti denne nasadzujú v boji za spravodlivosť svoj život a život svojich blízkych. „Kandidátom držím palce a verím, že Národná rada SR napokon zvolí špeciálneho prokurátora, na ktorého budú prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry hrdí,“ dodal.
Voľba nového špeciálneho prokurátora by mala prebehnúť na 23. parlamentnej schôdzi. Na poste špeciálneho prokurátora mal do jari tohto roku pôsobiť Dušan Kováčik. Momentálne je však väzobne stíhaný pre korupčnú trestnú činnosť.
Všetci sme videli, že bola absolútna nečinnosť zo strany generálneho prokurátora vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi. Povedal to na verejnom vypočutí kandidát na špeciálneho prokurátora Peter Kysel.
Zdôraznil, že jedine generálny prokurátor mal možnosť kontrolovať špeciálneho. Bývalý špeciálny prokurátor Kováčik je momentálne väzobne stíhaný pre korupčnú činnosť.
„S týmito veternými mlynmi bolo ťažké bojovať,“ pokračoval Kysel. Dodal však, že ani v súčasnosti by nezvolil iný postup. Odpovedal tak na otázku poslanca Juraja Šeligu (Za ľudí), či by sa dnes ohradil voči Kováčikovi výraznejšie.
Ako Kysel ďalej uviedol, jeho kandidatúra je reakciou na to, že bývalý špeciálny prokurátor Kováčik bol obvinený za trestnú činnosť, ktorá mala byť predmetom práce Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). „Považujem to za istú hanbu pre všetkých prokurátorov, ktorí sú v našom úrade, že práve náš najvyšší nadriadený je obvinený z takejto trestnej činnosti,“ povedal na úvod Kysel, ktorý je prokurátorom ÚŠP.
Kysel odpovedá aj na aktuálne otázky o dĺžke väzby či o takzvanom inštitúte kajúcnika. Pripomína, že inštitút spolupracujúcej osoby nie je na Slovensku novinkou. „Má svoje výhody aj svoje nesporné riziká. Je nevyhnutné skúmať motiváciu takejto osoby, či vypovedá s úmyslom, ktorý zákon predpokladá. To znamená, že bude vypovedať o svojej trestnej činnosti, ktorú páchala s inými osobami, a tým pádom pomôže usvedčiť ďalších páchateľov,“ vysvetlil. Spôsob väzby na Slovensku nepovažuje za najideálnejší, ale zdôraznil, že ho môžu preskúmavať v troch inštanciách. Väzbu v súčasnosti preskúmava prokurátor, prvostupňový a aj odvolací súd.
Poslanec Ondrej Dostál (SaS) sa opýtal, ako vnímal bývalých generálnych prokurátorov Dobroslava Trnku a Jaromíra Čižnára. Trnka bol podľa Kysela nekompetentný a jeho jediným pozitívom bola žoviálnosť. Obdobie Trnku označil za chaos, rozklad a anarchiu. Čižnár bol podľa neho po Trnkovi pokrok. Na druhej strane ho vnímal ako osobu, ktorá ignorovala problémy okolo Kováčika. S Čižnárom prišiel počas jeho funkčného obdobia do kontaktu len jediný raz.
„Aký je to pocit, keď zomrie nevinný človek?,“ položil otázku kandidátovi poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) s tým, že myslí na prípad bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. „O nevine by som nehovoril, keďže nedošlo k podaniu obžaloby,“ odpovedal Kysel, ktorý bol dozorujúcim prokurátorom v tomto prípade.
Ako ďalej pokračoval, dôvody väzby Lučanského zhrnul na tri a pol stranách a súd mu vyhovel. „Ja som mal v návrhu asi dva a pol strany konkrétnych kolúznych aktivít generála Lučanského. To znamená nie podozrenia, ja som tam mal konkrétne vypísané kolúzne aktivity na základe výpovedí štyroch svedkov,“ opísal Kysel.
Blaha sa ďalej pýtal Kysela, či v prípade Lučanského nepostupoval „surovým“ spôsobom, aby tak získal priazeň vládnych poslancov, pretože vedel, že chce kandidovať na špeciálneho prokurátora.
„Pán poslanec, spájate veci na základe vašich názorov, ja vám to brať nebudem. Ja som prevzal kauzu na základe toho, že moji dvaja kolegovia vyjadrili zaujatosť v kauze, ktorú predtým dozorovali. Kauza bola pridelená mne vzhľadom na to, že jeden z obvinených bol obvinený aj za činnosť pre zločineckú skupinu sýkorovcov,“ odpovedal Kysel, ktorý dozoroval aj veľkú časť prípadov skupiny sýkorovcov.
Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽaNO) ukončil vypočúvanie Kysela po približne štyroch hodinách.
Je vhodné, aby boli otvorené aj vrcholné justičné funkcie. Na verejnom vypočutí pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR to uviedol advokát a kandidát na špeciálneho prokurátora Daniel Lipšic. Odpovedal tak na otázku poslanca Borisa Suska (Smer-SD), čo si myslí o zákone, ktorý umožnil neprokurátorom kandidovať na špeciálneho aj generálneho prokurátora.
„Myslím si, že je správne, keď je konkurencia väčšia, keď je prístup do justičných funkcií otvorenejší a justícia nie je uzatvorená. Hneď v úvode poviem, že považujem všetkých mojich spolukandidátov za elitných prokurátorov. Samozrejme, že skúsenosť z prokuratúry má svoje výhody, poznáte viac interné procesy na prokuratúre. Ale aj skúsenosť z iného prostredia má tiež svoje pozitíva,“ pokračoval Lipšic.
Poslanec sa ďalej Lipšica opýtal, či podľa neho vzbudzuje dôveru, keď získal bezpečnostnú previerku v decembri 2020 a Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) mu ju udelil na žiadosť ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). „Som presvedčený, že ju NBÚ vykonal zákonné a hĺbkovo. Koniec koncov pokiaľ viem, riaditeľ NBÚ je nominantom bývalej vládnej koalície,“ dodal Lipšic.
Člen ústavnoprávneho výboru poslanec Rastislav Schlosár (ĽSNS) v otázke pripomenul Lipšicovi, že ho súd v roku 2017 právoplatne odsúdil pre dopravnú nehodu, pri ktorej zrazil chodca. „Všetky okolnosti tej nehody sú známe, vrátane môjho správania na mieste činu, po nehode, v nasledujúcich týždňoch,“ odpovedal Lipšic. Dodal, že všetko, čo o nehode povedal, sa ukázalo ako pravdivé a pripomína, že sa pre nehodu vzdal poslaneckého mandátu.
Schlosár pokračoval a spýtal sa Lipšica na kauzu Gorila s tým, že sedel v tej istej vláde ako Jirko Malchárek. Uviedol tiež, že súčasný minister práce Krajniak bol rovnako spomenutý v kauze Gorila. Lipšic odpovedá, že aktéri kauzy Gorila o ňom hovorili len „negatívne z ich uhla pohľadu“. Poslanec strany Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) mu oponoval s tým, že Krajniak nie je v kauze spomínaný v negatívnych súvislostiach. Lipšic reagoval, že všetky podozrenia je potrebné preveriť.
Poslanec Drdul otvoril aj otázku toho, ako chce Lipšic presvedčiť verejnosť, že ho jeho advokátska prax neovplyvní na pozícii špeciálneho prokurátora. „Samozrejme, že v trestných veciach, kde teraz zastupujem jednu z procesných strán, by som bol z akéhokoľvek konania ako špeciálny prokurátor vylúčený,“ povedal Lipšic.
Matúš Šutaj-Eštok (Hlas-SD) zdôraznil, že Lipšic je bývalý dvojnásobný minister, bývalý predseda strany Nova, ktorá je dnes súčasť OĽaNO, bol kolegom Igora Matoviča (OĽaNO), šéfom ministra Krajniaka, spolupracovníkom bratov Pčolinských.
Kandidát pripomenul, že už štyri a pol roka je mimo politiky. „V minulosti som ako trestný advokát zastupoval ľudí, ktorí sú v dnešnej vláde. Igora Matoviča, ministra obrany Naďa, ministra pôdohospodárstva Mičovského. Zastupoval som ich preto, že som bol presvedčený, že sa im deje neprávosť,” pokračoval. „V prípade úspešnosti mojej voľby by som neudržiaval ani neformálne kontakty s ľuďmi z politiky,” doplnil Lipšic.
Lipšic po verejnom vypočúvaní pre médiá uviedol, že väčšinu otázok očakával, pretože je „popísaným listom”. Novinári sa kandidáta pýtali, či ho nediskredituje na post špeciálneho prokurátora skutočnosť, že v minulosti pôsobil v politických funkciách a bol politik.
Podľa Lipšica je otázka, či chceme zaviesť systém, že ak bol niekto už raz v politike, nebude sa môcť vrátiť do profesnej funkcie. „Ja si myslím, že je to nesprávne, pretože by to demotivovalo mnohých šikovných a charakterných ľudí vstúpiť do politiky, ak by to vnímali tak, že to je 'jednosmerka',“ dodal. Ako prvý krok by na Úrade špeciálnej prokuratúry spravil audit činností a za dôležité tiež považuje personálne posilniť špeciálnu prokuratúru.
Chýbajúca kontrola je jedna z vecí, ktorá spôsobila zlyhanie bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika. Na verejnom vypočutí pred Ústavnoprávnym výberom Národnej rady SR to povedal Ján Šanta, kandidát na špeciálneho prokurátora.
Pripomenul, že jediným kontrolným subjektom špeciálneho prokurátora je generálny prokurátor. „Keby si ten plnil svoje povinnosti dôslednejšie, určite by mnohým veciam predišiel,“ doplnil Šanta, ktorý nepochybuje o tom, že nový generálny prokurátor Žilinka bude špeciálneho prokurátora kontrolovať.
Šanta hovoril aj o kontrole Radou prokurátorov SR. Navrhol, že rada by mala využiť svoju kompetenciu a predvolať si špeciálneho prokurátora a rovnako pripustil aj legislatívnu zmenu rady. Uchádzač je aj za zákonnú zmenu, ktorá by zakotvila povinnosť špeciálneho prokurátora minimálne raz ročne zodpovedať za výsledky svojej práce napríklad pred ústavnoprávnym výborom alebo v pléne parlamentu.
Potrebné je podľa Šantu zmeniť aj výberový proces nových prokurátorov na Úrad špeciálnej prokuratúry. „Po 16 rokoch činnosti môžeme povedať, že existovalo obdobie možno niekoľko mesiacov, keď sme boli plne obsadení,“ zdôraznil Šanta.
Zdroj: Webnoviny.sk - Vypočúvanie kandidátov na špeciálneho prokurátora: O funkciu sa uchádzajú Lipšic, Šanta, Špirko a Kysel (foto) © SITA Všetky práva vyhradené.
- aktualizované 2. februára 10:27
Poslanci Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR v pondelok a utorok vypočúvajú kandidátov na post špeciálneho prokurátora. O funkciu šéfa Úradu špeciálneho prokuratúry (ÚŠP) sa uchádza advokát Daniel Lipšic a traja prokurátori Ján Šanta, Vasiľ Špirko, Peter Kysel.
Kysel je kandidátom Rady prokurátorov SR, Lipšica nominovala Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Šantu nominovala Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a poslanci Peter Kremský a Juraj Gyimesi (obaja OĽaNO) a Špirka poslanec Dominik Drdul (OĽaNO).
Generálny prokurátor Maroš Žilinka verí, že vypočutie kandidátov na špeciálneho prokurátora bude profesionálne, ale hlavne dôstojné, nezasahujúce neprimeraným spôsobom do osobnosti kandidátov. Napísal to vo svojom profile na sociálnej sieti s tým, že kandidáti denne nasadzujú v boji za spravodlivosť svoj život a život svojich blízkych. „Kandidátom držím palce a verím, že Národná rada SR napokon zvolí špeciálneho prokurátora, na ktorého budú prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry hrdí,“ dodal.
Voľba nového špeciálneho prokurátora by mala prebehnúť na 23. parlamentnej schôdzi. Na poste špeciálneho prokurátora mal do jari tohto roku pôsobiť Dušan Kováčik. Momentálne je však väzobne stíhaný pre korupčnú trestnú činnosť.
Peter Kysel
Všetci sme videli, že bola absolútna nečinnosť zo strany generálneho prokurátora vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi. Povedal to na verejnom vypočutí kandidát na špeciálneho prokurátora Peter Kysel.
Zdôraznil, že jedine generálny prokurátor mal možnosť kontrolovať špeciálneho. Bývalý špeciálny prokurátor Kováčik je momentálne väzobne stíhaný pre korupčnú činnosť.
„S týmito veternými mlynmi bolo ťažké bojovať,“ pokračoval Kysel. Dodal však, že ani v súčasnosti by nezvolil iný postup. Odpovedal tak na otázku poslanca Juraja Šeligu (Za ľudí), či by sa dnes ohradil voči Kováčikovi výraznejšie.
Ako Kysel ďalej uviedol, jeho kandidatúra je reakciou na to, že bývalý špeciálny prokurátor Kováčik bol obvinený za trestnú činnosť, ktorá mala byť predmetom práce Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). „Považujem to za istú hanbu pre všetkých prokurátorov, ktorí sú v našom úrade, že práve náš najvyšší nadriadený je obvinený z takejto trestnej činnosti,“ povedal na úvod Kysel, ktorý je prokurátorom ÚŠP.
Kysel odpovedá aj na aktuálne otázky o dĺžke väzby či o takzvanom inštitúte kajúcnika. Pripomína, že inštitút spolupracujúcej osoby nie je na Slovensku novinkou. „Má svoje výhody aj svoje nesporné riziká. Je nevyhnutné skúmať motiváciu takejto osoby, či vypovedá s úmyslom, ktorý zákon predpokladá. To znamená, že bude vypovedať o svojej trestnej činnosti, ktorú páchala s inými osobami, a tým pádom pomôže usvedčiť ďalších páchateľov,“ vysvetlil. Spôsob väzby na Slovensku nepovažuje za najideálnejší, ale zdôraznil, že ho môžu preskúmavať v troch inštanciách. Väzbu v súčasnosti preskúmava prokurátor, prvostupňový a aj odvolací súd.
Poslanec Ondrej Dostál (SaS) sa opýtal, ako vnímal bývalých generálnych prokurátorov Dobroslava Trnku a Jaromíra Čižnára. Trnka bol podľa Kysela nekompetentný a jeho jediným pozitívom bola žoviálnosť. Obdobie Trnku označil za chaos, rozklad a anarchiu. Čižnár bol podľa neho po Trnkovi pokrok. Na druhej strane ho vnímal ako osobu, ktorá ignorovala problémy okolo Kováčika. S Čižnárom prišiel počas jeho funkčného obdobia do kontaktu len jediný raz.
„Aký je to pocit, keď zomrie nevinný človek?,“ položil otázku kandidátovi poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) s tým, že myslí na prípad bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. „O nevine by som nehovoril, keďže nedošlo k podaniu obžaloby,“ odpovedal Kysel, ktorý bol dozorujúcim prokurátorom v tomto prípade.
Ako ďalej pokračoval, dôvody väzby Lučanského zhrnul na tri a pol stranách a súd mu vyhovel. „Ja som mal v návrhu asi dva a pol strany konkrétnych kolúznych aktivít generála Lučanského. To znamená nie podozrenia, ja som tam mal konkrétne vypísané kolúzne aktivity na základe výpovedí štyroch svedkov,“ opísal Kysel.
Blaha sa ďalej pýtal Kysela, či v prípade Lučanského nepostupoval „surovým“ spôsobom, aby tak získal priazeň vládnych poslancov, pretože vedel, že chce kandidovať na špeciálneho prokurátora.
„Pán poslanec, spájate veci na základe vašich názorov, ja vám to brať nebudem. Ja som prevzal kauzu na základe toho, že moji dvaja kolegovia vyjadrili zaujatosť v kauze, ktorú predtým dozorovali. Kauza bola pridelená mne vzhľadom na to, že jeden z obvinených bol obvinený aj za činnosť pre zločineckú skupinu sýkorovcov,“ odpovedal Kysel, ktorý dozoroval aj veľkú časť prípadov skupiny sýkorovcov.
Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽaNO) ukončil vypočúvanie Kysela po približne štyroch hodinách.
Daniel Lipšic
Je vhodné, aby boli otvorené aj vrcholné justičné funkcie. Na verejnom vypočutí pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR to uviedol advokát a kandidát na špeciálneho prokurátora Daniel Lipšic. Odpovedal tak na otázku poslanca Borisa Suska (Smer-SD), čo si myslí o zákone, ktorý umožnil neprokurátorom kandidovať na špeciálneho aj generálneho prokurátora.
„Myslím si, že je správne, keď je konkurencia väčšia, keď je prístup do justičných funkcií otvorenejší a justícia nie je uzatvorená. Hneď v úvode poviem, že považujem všetkých mojich spolukandidátov za elitných prokurátorov. Samozrejme, že skúsenosť z prokuratúry má svoje výhody, poznáte viac interné procesy na prokuratúre. Ale aj skúsenosť z iného prostredia má tiež svoje pozitíva,“ pokračoval Lipšic.
Poslanec sa ďalej Lipšica opýtal, či podľa neho vzbudzuje dôveru, keď získal bezpečnostnú previerku v decembri 2020 a Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) mu ju udelil na žiadosť ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). „Som presvedčený, že ju NBÚ vykonal zákonné a hĺbkovo. Koniec koncov pokiaľ viem, riaditeľ NBÚ je nominantom bývalej vládnej koalície,“ dodal Lipšic.
Člen ústavnoprávneho výboru poslanec Rastislav Schlosár (ĽSNS) v otázke pripomenul Lipšicovi, že ho súd v roku 2017 právoplatne odsúdil pre dopravnú nehodu, pri ktorej zrazil chodca. „Všetky okolnosti tej nehody sú známe, vrátane môjho správania na mieste činu, po nehode, v nasledujúcich týždňoch,“ odpovedal Lipšic. Dodal, že všetko, čo o nehode povedal, sa ukázalo ako pravdivé a pripomína, že sa pre nehodu vzdal poslaneckého mandátu.
Schlosár pokračoval a spýtal sa Lipšica na kauzu Gorila s tým, že sedel v tej istej vláde ako Jirko Malchárek. Uviedol tiež, že súčasný minister práce Krajniak bol rovnako spomenutý v kauze Gorila. Lipšic odpovedá, že aktéri kauzy Gorila o ňom hovorili len „negatívne z ich uhla pohľadu“. Poslanec strany Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) mu oponoval s tým, že Krajniak nie je v kauze spomínaný v negatívnych súvislostiach. Lipšic reagoval, že všetky podozrenia je potrebné preveriť.
Poslanec Drdul otvoril aj otázku toho, ako chce Lipšic presvedčiť verejnosť, že ho jeho advokátska prax neovplyvní na pozícii špeciálneho prokurátora. „Samozrejme, že v trestných veciach, kde teraz zastupujem jednu z procesných strán, by som bol z akéhokoľvek konania ako špeciálny prokurátor vylúčený,“ povedal Lipšic.
Matúš Šutaj-Eštok (Hlas-SD) zdôraznil, že Lipšic je bývalý dvojnásobný minister, bývalý predseda strany Nova, ktorá je dnes súčasť OĽaNO, bol kolegom Igora Matoviča (OĽaNO), šéfom ministra Krajniaka, spolupracovníkom bratov Pčolinských.
Kandidát pripomenul, že už štyri a pol roka je mimo politiky. „V minulosti som ako trestný advokát zastupoval ľudí, ktorí sú v dnešnej vláde. Igora Matoviča, ministra obrany Naďa, ministra pôdohospodárstva Mičovského. Zastupoval som ich preto, že som bol presvedčený, že sa im deje neprávosť,” pokračoval. „V prípade úspešnosti mojej voľby by som neudržiaval ani neformálne kontakty s ľuďmi z politiky,” doplnil Lipšic.
Lipšic po verejnom vypočúvaní pre médiá uviedol, že väčšinu otázok očakával, pretože je „popísaným listom”. Novinári sa kandidáta pýtali, či ho nediskredituje na post špeciálneho prokurátora skutočnosť, že v minulosti pôsobil v politických funkciách a bol politik.
Podľa Lipšica je otázka, či chceme zaviesť systém, že ak bol niekto už raz v politike, nebude sa môcť vrátiť do profesnej funkcie. „Ja si myslím, že je to nesprávne, pretože by to demotivovalo mnohých šikovných a charakterných ľudí vstúpiť do politiky, ak by to vnímali tak, že to je 'jednosmerka',“ dodal. Ako prvý krok by na Úrade špeciálnej prokuratúry spravil audit činností a za dôležité tiež považuje personálne posilniť špeciálnu prokuratúru.
Ján Šanta
Chýbajúca kontrola je jedna z vecí, ktorá spôsobila zlyhanie bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika. Na verejnom vypočutí pred Ústavnoprávnym výberom Národnej rady SR to povedal Ján Šanta, kandidát na špeciálneho prokurátora.
Pripomenul, že jediným kontrolným subjektom špeciálneho prokurátora je generálny prokurátor. „Keby si ten plnil svoje povinnosti dôslednejšie, určite by mnohým veciam predišiel,“ doplnil Šanta, ktorý nepochybuje o tom, že nový generálny prokurátor Žilinka bude špeciálneho prokurátora kontrolovať.
Šanta hovoril aj o kontrole Radou prokurátorov SR. Navrhol, že rada by mala využiť svoju kompetenciu a predvolať si špeciálneho prokurátora a rovnako pripustil aj legislatívnu zmenu rady. Uchádzač je aj za zákonnú zmenu, ktorá by zakotvila povinnosť špeciálneho prokurátora minimálne raz ročne zodpovedať za výsledky svojej práce napríklad pred ústavnoprávnym výborom alebo v pléne parlamentu.
Potrebné je podľa Šantu zmeniť aj výberový proces nových prokurátorov na Úrad špeciálnej prokuratúry. „Po 16 rokoch činnosti môžeme povedať, že existovalo obdobie možno niekoľko mesiacov, keď sme boli plne obsadení,“ zdôraznil Šanta.
Zdroj: Webnoviny.sk - Vypočúvanie kandidátov na špeciálneho prokurátora: O funkciu sa uchádzajú Lipšic, Šanta, Špirko a Kysel (foto) © SITA Všetky práva vyhradené.
<< predchádzajúci článok
Polícia ja podľa Mikulca pripravená kontrolovať SMS priepustky, o ktorých hovoril Krajčí
Polícia ja podľa Mikulca pripravená kontrolovať SMS priepustky, o ktorých hovoril Krajčí