Vynikajúca charakterová herečka Mária Prechovská by mala 95 rokov

Trnava/Bratislava 21. januára (TASR) – Vynikajúca charakterová herečka Mária Prechovská bola umeleckou osobnosťou, ktorá sa realizovala nielen v divadle, ale aj v televíznych inscenáciách a v rozhlase. Narodila sa 21. januára 1921 v Trnave a vo štvrtok by sa dožila 95 rokov.


Po štúdiách na obchodnej akadémii sa rozhodla pre herectvo, ktoré absolvovala v roku 1939 vo viedenskom Reinhardtovom divadelnom seminári v Rakúsku. Prvé javiskové skúsenosti zbierala v rokoch 1944-1945 v Akademickom divadle v rodnej Trnave. V roku 1945 začala hrať na doskách Činohry Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave a na tejto scéne vydržala až do svojho odchodu do dôchodku. V SND účinkovala 48 rokov. Vyrástla na herečku širokého spektra komediálnych postáv v klasických i súčasných dramatických dielach domácich aj svetových autorov. Vynikala kultúrou a noblesou. Jej charakterové herectvo s moderným nesentimentálnym dramatickým výrazom a nepatetickou citovosťou sa vymykalo z tradičného slovenského hereckého prejavu.

Na javisku stvárnila mnohé postavy, napríklad Vassu Železnovovú (Vassa Železnovová), Tetu Mary (Strieborný jaguár), Contiovú (Sólo pre bicie (hodiny)), Pageovú (Veselé panie z Windsoru), Dorinu (Tartuffe), Titaniu (Sen noci svätojánskej) a mnohé iné.

Hrala aj v inscenáciách Herodes a Herodias, Ljubov Jarová, John Gabriel Borgman, Statky–zmätky, Ženský zákon, Nepriatelia, Šťastné dni, Kto sa bojí Virginie Woolfovej, Pštrosí večierok, Tri sestry, Richard III., Tanec nad plačom.

Napriek výrazným výkonom na javisku ušlo sa jej málo úloh v českej a slovenskej kinematografii. Vo svojom prvom a jedinom českom filme vytvorila titulnú úlohu, ošetrovateľku v nemocnici Katku v dráme Františka Čápa Bíla tma (1948).

V 50. až 70. rokoch 20. storočia sa sporadicky objavovala v menších úlohách v slovenských filmoch, napríklad Kozie mlieko (1950), Previerka lásky (1956), Posledná bosorka (1956), Panna zázračnica (1966), Koncert pre pozostalých (1976) a naposledy Biela stužka v tvojich vlasoch (1977).

Omnoho častejšie ju bolo možné vidieť v televíznych filmoch - inscenáciách, napríklad Väzni z Altony (1962), Geľo Sebechlebský (1963), Muž pre každé počasie (1964), Čudný človek (1975), Profesor Sonnenbruch (1975), Strieborný jaguár (1975), Zamilovaný lev (1975), Páva (1976), Anjel prichádza oknom (1976), Konečná stanica (1977), Veselé panie z Windsoru (1980), Drevená krava (1984), Dumky (1990), Hudobné rozprávky (1993) a v seriáloch ako napríklad Príbehy z lepšej spoločnosti (1969), Tridsaťdeväť stupňov v tieni (1975) alebo Bakalári. Ako jej posledná snímka sa uvádza televízny film Spolok klobúkových dám (1994).

Svoj hlasový prejav uplatnila v rozhlasových hrách. Napríklad v oceňovanej monodráme Spolok klobúkových dám sa na ploche jedného dňa odvíja príbeh osamelej a ťažko chorej ženy, ktorú blízka smrť a smútok za nepovšimnutou mladosťou vyprovokujú zapísať sa do kurzu turistických sprievodcov, aby sa aspoň takto vrátila na miesta svojej mladosti a pokúsila sa zvíťaziť nad zákernou chorobou. Rozhlasová hra je plná dramatickosti bez výraznejšieho použitia zvukových efektov. Všetko zvládla Mária Prechovská svojím prístupom k textu a zvuková majsterka prístupom k zvukovému snímaniu herečky.

Herečka Mária Prechovská zomrela 5. novembra 1995 v Bratislave. Dožila sa 74 rokov.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR