Výkupná cena mlieka je o 10 centov nižšia, na pultoch to nevidieťi

Poprad 18. augusta (TASR) – Ceny mlieka stále klesajú a sú už všeobecným problémom pre celú Európu. Na poľnohospodárskom družstve v Poprade – Strážach to dnes potvrdil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek s tým, že zhruba rok dozadu bola priemerná cena na európskom trhu 40 - 42 centov za liter, teraz je to 37 centov najmä vo vyspelých štátoch Európy. "U nás tie posledné informácie hovoria o zaregistrovanej cene 27 centov na liter, čo je o zhruba 10 centov menej, ako to bolo vlani v takomto období. Čiže je to dosť veľký pokles výkupnej ceny mlieka," zhodnotil Jahnátek.


Tento stav nie je podľa neho len na Slovensku, ale týka sa celej Európskej únie. Práve 7. septembra sa majú v Bruseli na mimoriadnom summite stretnúť ministri pôdohospodárstva, kde sa budú zaoberať otázkou mlieka a možno aj bravčového mäsa, ktoré má taktiež veľmi nízku výkupnú cenu. "Na tento fakt vplývajú dva veľké makro efekty, jedným z nich je ruská kríza, myslím si, že poľnohospodárstvo najviac trpí tými embargami z jednej aj z druhej strany. V tom istom čase sa však zrušili aj mliečne kvóty, ktoré začali s niekoľkomesačným oneskorením súčasne pôsobiť aj s ruskou krízou. Chceme ísť do Bruselu s požiadavkou, aby sa kvóty načas znovu obnovili. Sme si vedomí toho, že kvóty asi skôr, či neskôr definitívne skončia, ale možno do vyriešenia ruskej krízy, by veľmi pomohlo, keby sa aspoň na čas zaviedol nejaký regulovaný režim odbytu mlieka, pretože tie ceny likvidujú prvovýrobcov," upozornil minister.



Priamy efekt ruskej krízy poľnohospodárov až tak nezasiahol, sekundárny efekt je však pre nich podľa Jahnátka veľmi nepríjemný. Približne 1,6 miliardy kusov poľnohospodárskych produktov, ktoré produkovali najmä krajiny susediace so Slovenskom, totiž nenašlo umiestnenie, a tak sa začali tlačiť na slovenský trh. "Ovplyvňovanie cien a prebytok vlastne spôsobil ten veľký dopad na potraviny. V niektorých prípadoch ide o zbytočné znižovanie cien, ktoré zákazníci nevidia na pultoch, ale prvovýrobcovia sú tlačení pri výkupných cenách skoro akoby tu bola celosvetová kríza. Problém je len v európskom priestore z titulu ruských sankcií. My však potrebujeme riešiť aj obchodné reťazce, ktoré predávajú 90 % potravín. Som veľmi rád, že sa nám podarilo z našej iniciatívy dostať na stôl Európskej komisie (EK) problematiku obchodných reťazcov," upozornil Jahnátek. Pokiaľ totiž EK nezvládne tento neobmedzený vplyv obchodných reťazcov na ceny, každá podpora do poľnohospodárskej prvovýroby je zbytočná. "Pretože čo poľnohospodári dostanú ako dotáciu, skončí ako navýšený zisk pre obchodné reťazce," dodal.

"Medziročne sme šli u prvovýroby dole s cenou mlieka o 20 %, čo sa týka odbytovej ceny u spracovateľa, tá tak isto poklesla o 20 %, lenže pri 1,5-% mlieku na pulte, pokles ceny bol len 5-%. Tu je jasné, že tá cena, ktorá je znížená u prvovýrobcu, nie je na pulte znížená tak isto," zdôraznil predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík. Tento vývoj je podľa neho z dlhodobého hľadiska neudržateľný, keďže výkupná cena je z mesiaca na mesiac nižšia a zvyšuje sa rozdiel medzi cenou a výrobnými nákladmi. "Pokiaľ nenastanú zmeny, tak každý sa začne brániť, ľudia začnú likvidovať jednak stavy dojníc, alebo presúvať dojnice do mäsového programu. V prvej mliečnej kríze v roku 2009 skončilo s výrobou mlieka 200 chovateľov, momentálne je 526 bývalých držiteľov kvót, teraz odhadujeme, že možno 10 % uvažuje s tým chovom naozaj skončiť," konštatoval Semančík.

Konateľ poľnohospodárskeho družstva Zemedar v Poprade – Strážach Ján Regec tvrdí, že najviac na mlieku zarábajú obchodníci. "Tí ani nevedia, čo je to vyrobiť liter mlieka, to sa vyrába 365 dní do roka. Pre nás je výroba mlieka gro, je to jediná pravidelná mesačná tržba a za posledný polrok je už ten stav neudržateľný. Za sedem mesiacov tohto roku sme vyprodukovali o 10 % viac mlieka, ale na cene sme stratili 9,5 %, čiže 46.000 eur," uzavrel Regec.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR