Vykonávatelia Tisovej exhumácie veria v pravosť hrobu

BRATISLAVA 18. apríla (WEBNOVINY) - Spoločnosť Andreja Hlinku je na základe exhumácie hrobu Jozefa Tisa na bratislavskom Martinskom cintoríne presvedčená, že nájdené telesné pozostatky a ďalšie predmety patria prezidentovi vojnovej Slovenskej republiky. Na dnešnom spomienkovom seminári pri príležitosti 60. výročia Tisovej popravy to povedal jeden z organizátorov a realizátorov exhumácie Stanislav Májek.

Nový pomník si podľa Májka Tiso zaslúži "za svoj vzorný kňazský život a za všetko dobré, čo pre národ vykonal." Spoločnosť Andreja Hlinku preto požiadala správu miestnej farnosti o úschovu doterajšieho pomníka a pomoc pri realizácii nového. Ešte predtým však bolo podľa Májka potrebné vykonať exhumáciu, aby sa potvrdili alebo vyvrátili dohady o pravosti hrobu. Farský úrad tým bol podľa Májka poverený na základe riadnej žiadosti. Presnú polohu hrobu popraveného prezidenta si podľa Májka potvrdili z dlho nedostupnej knihy pochovaných, ktorú v súčasnosti spravuje pohrebníctvo Marianum. Exhumácia sa začala 29. marca, keďže sa blížil termín výročia smrti prezidenta, ku ktorému chceli nový pomník inštalovať. Všetky práce podľa Májka filmovali a fotografovali.

Množstvo odkrytých hrubých koreňov podľa Májka dokazuje, že hrob nebol nikdy otváraný. V hĺbke približne 1,6 metra našli lebku a v krčnej časti zachovaný kňazský kolárik, ktorý podľa Májka zmenil farbu na zeleno-čiernu. "Bol to jeden z dôkazov, že ide o doktora Jozefa Tisa, lebo je známe, že pochovávajúci salezián Jozef Stašo, keď nechal otvoriť truhlu na cintoríne a videl, že prezident nemá na krku kolárik, osadil mu svoj," povedal Májek. Zemina v hrobe bola podľa neho značne vlhká, takže sa zachovali len hrubšie kosti. Potom, keď našli aj zvyšky čiernej látky, oznámili to podľa Májka arcibiskupskému úradu do Trnavy a biskupskému do Nitry, keďže išlo o ich diecézneho kňaza. Následne podľa Májka prišiel na miesto biskup Viliam Judák spolu s Tisovým príbuzným Štefanom Valom, historik Milan Stanislav Ďurica a ďalší. Pri obhliadke krčných stavcov sa podľa Májka zistilo, že horný krčný stavec nie je zlomený, čo podľa neho potvrdzuje záznam Tisovho obhajcu Ernesta Žabkaya, že Tiso zomrel udusením. V hrobe sa podľa Májka našli aj ďalšie kosti, kožený obal s okuliarmi, ktoré mal Tiso aj pri čítaní na súdnom procese, kožené topánky, ruženec i zhrdzavený zvyšok kovového krížika, ktorý Tiso držal pri poprave. "Aj keď nemáme pochybnosti o pravosti jeho pozostatkov, podrobujú sa testom DNA, aby sa odstránili akékoľvek pochybnosti. Výsledky sa dozvieme v najbližších dňoch," povedal Májek.

Komunistický režim mal podľa Májka z mŕtveho Tisa strach, preto šíril zmätočné informácie vrátane sfalšovania dokumentov o údajnom spopolnení Tisových pozostatkov. Napriek snahám i možným represáliám zo strany režimu podľa Májka národ na prezidenta nezabudol. "Katolícka cirkev sa nikdy nemôže vzdať svojho kňaza, ktorý sa jej nikdy nespreneveril. Obetoval svoj život za vieru a národ, vzal na seba ťažkú úlohu a vyviedol z nej Slovensko s najmenšími možnými stratami, zo svojho úradu zbabelo nezutekal, lebo si uvedomoval, aké by to malo následky. Robil čo mohol, ale všetkému zlu zabrániť nemohol," povedal Májek a kritizoval pretrvávajúce osočovania Tisovej osoby zo strany "komunistických a čechoslovakistických historikov" i zmätočné informácie médií z posledných dní. Májek sa dištancoval od toho, že by mal s exhumáciu niečo spoločné líder SNJ Stanislav Pánis.

Po dvoch listoch, ktoré katolícki biskupi napísali na obhajobu prezidenta vojnovej Slovenskej republiky Jozefa Tisa v čase súdneho procesu s ním, by podľa historika Františka Vnuka mali napísať aj tretí a postaviť sa tak za postoj svojich predchodcov. Vnuk to povedal na dnešnom spomienkovom seminári pri príležitosti 60. výročia Tisovej popravy, ktorý zorganizovala Spoločnosť Andreja Hlinku.

Vnuk v prednáške prezentoval svoj pohľad na posledné mesiace Tisovho života. Pri retrospektíve udalostí po návrate zajatého Tisa späť na Slovensko spomenul kroky katolíckych biskupov, ktoré smerovali k obhajobe jeho osoby. Citoval z dvoch listov, v ktorých biskupi ako morálne autority národa vyzývajú sudcov a neskôr prezidenta Beneša, aby vzali na vedomie dosah svojho rozhodnutia a Tisa súdili "nie podľa toho, čo sa im zdá, že urobil, ale podľa toho, čo mohol urobiť alebo čomu zabránil." Vnuk sa pozastavil nad tým, že keď dnes jeden biskup povie, že za Tisa bolo dobre, zdvihne sa vlna rozhorčenia. "Teraz by si človek želal, aby naši biskupi napísali tretí list, kde by sa aspoň postavili za to, čo povedali ich predchodcovia," povedal Vnuk.

Približne 30 ľudí si prišlo pripomenúť popravu prezidenta Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945 Jozefa Tisa pred múry Justičného paláca, kde bol popravený 18. apríla 1947. Pred múrmi Ústavu na výkon väzby zhromaždení zapálili sviečky, priniesli pamätnú tabulu, ktorú chcú od roku 1997 na budovu umiestniť, zaspievali hymnu vtedajšieho štátu Hej, Slováci a ďalšie hymnické piesne a pomodlili sa za dušu zosnulého.

Pánis zdôraznil, že si treba uctiť si pamiatku Tisa aj na tomto mieste, kde bol popravený. Kritizoval súčasných predstaviteľov štátu, že nemajú vzťah k 14. marcu 1939, kedy vznikla SR a ani k 18. aprílu, kedy bol popravený Tiso. "Tiso nikdy nikomu neublížil," vyhlásil Pánis. Podľa neho Tiso robil všetko preto, aby znížil výšku hrôzy, ktorá sa vo svete diala. "Tiso ako kňaz by nikdy neurobil niečo také, že by dával niekoho na smrť," zdôraznil Pánis. Jeho výroky na adresu židov zdôvodňoval Tisovou nazlostenosťou v niektorých prípadoch. Upozornil, že aj židovský rabín mal k Tisovi pozitívny vzťah. "Keby nebolo Tisa, bolo by to horšie," povedal Pánis s tým, že aj on napríklad odsudzuje terorizmus a al-Kájdu, ale musí dodať, že za vojnu v Iraku je zodpovedný George Bush.

SITA