Vyhubili sopečné erupcie neandertálcov? Navštívte región Horná Nitra-Bojnice a zistite viac...

Vedci prvýkrát určili dôkaz, že zánik neandertálcov sa zhoduje s vulkanickými erupciami približne pred 40 tisíc rokmi. Experti odhalili z tej doby dva sopečné výbuchy v západnej Ázii, po ktorých miznú stopy neandertálcov z južnej časti Ruska. Archeológovia analyzovali pôdu, peľ, kosti zvierat i nástroje v danej oblasti. Výsledky podobných analýz zistili neobvykle veľkú sopečnú erupciu aj v Taliansku. Došlo k nej tiež niekedy pred 40 tisíc rokmi, priniesla "sopečnú zimu" a zhoršenie podmienok pre život v strednej a južnej Európe. Skúmanie peľových zŕn ukázalo, že v čase, keď vznikali vrstvy sopečného popola, nastalo mimoriadne chladné a suché obdobie, čo viedlo k poklesu množstva vegetácie aj k zníženiu stavov veľkých zvierat, na ktorých mäsožraví neandertálci životne záviseli. Život praľudí tak ustáva a začína sa postupne vytrácať. Naproti tomu moderní ľudia dnešného typu sopečnými výbuchmi vážnejšie zasiahnutí neboli - v tej dobe žili len v Afrike a v juhozápadnej Ázii. Sopečný prach ani plyny nezatienili ich oblohu a nezhoršili životné podmienky tak, ako v Európe alebo západnej Ázii. Navyše moderní ľudia dostali vďaka ničivým sopkám novú šancu: oslabenie neandertálcov vytváralo príležitosť pre expanziu do spustošenej Európy. Ľudia sa však najskôr museli prispôsobiť zhoršeným životným podmienkam v týchto oblastiach, čo aj dokázali - niekedy pred 40 tisíc rokmi u moderných ľudí dochádza k pokrokom v opracovaní kameňa a objavujú sa i ďalšie kultúrne inovácie. Výbuchy sopiek ešte neznamenali úplný koniec neandertálcov. Súdi sa, že poslední príslušníci tohto druhu žili ešte niekedy pred 30 tisíc rokmi v oblasti Gibraltáru na južnom pobreží dnešného Španielska. Neandertálci v tajomných dobách praveku obývali aj územie mesta Bojnice (dnes Múzeum praveku). O ich zaujímavom živote objavíte nové informácie, ak múzeum navštívite.

Viac na: www.bojnice.eu

Projekt financovaný z rozpočtu Ministerstva dopravy a výstavby SR