Výhody asociačnej zmluvy sa nebudú vzťahovať na separatistické územia

Brusel 27. júna (TASR) - Asociačná dohoda je nástroj, ktorý EÚ umožňuje zbližovanie sa s nečlenskými krajinami bez toho, aby im ponúkala perspektívu členstva.


Pre tri východoeurópske krajiny - Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu -, ktoré túto dohodu dnes v Bruseli podpísali, je to však prvý vážny krok pre možné budúce členstvo.

Európska komisia (EK) v roku 2007, keď prvýkrát predstavila projekt asociačnej zmluvy, opísala ho ako "inovatívny a ambiciózny". Ako projekt, ktorý povedie k zvýšenej spolupráci v mnohých oblastiach: energia, spravodlivosť, zahraničná politika, víza či kultúru. Signatárske krajiny sa musia zaviazať k dodržiavaniu zásad právneho štátu a boja proti korupcii. Ťažké reformy sa očakávajú najmä v oblasti energetiky, ak sa chce trojica krajín odpútať od energetickej závislosti a zraniteľnosti od Ruska.

Ďalším cieľom takýchto dohôd je vytváranie zón voľného obchodu zavedením spoločných pravidiel, ktoré budú obe strany rešpektovať.

Spomínané tri krajiny, ktoré dnes v Bruseli podpísali z ich hľadiska "historickú dohodu," sú členmi Východného partnerstva a spája ich aj ďalší spoločný prvok - časti ich územia sú pod ruskou kontrolou alebo vplyvom Moskvy. V prípade Gruzínska ide o Abcházsko a Južné Osetsko, Moldavsko má podobnú skúsenosť s Podnesterskom, ktoré sa otvorene hlási k pripojeniu s Ruskou federáciou a Ukrajina prišlo o Krym v dôsledku ruskej anexie.

Nevyriešené územné vzťahy so susedným štátom sú silným hendikepom pre získanie členstva v EÚ. Aj napriek tomu, moldavský premiér Iurie Leanca, ako prvý vysoký predstaviteľ z trojice uvedených krajín, pred príchodom do Bruselu vyhlásil, že Moldavsko chce do konca roku 2015 získať štatút kandidátskej krajiny.

Asociačná dohoda sa nevzťahuje na sporné územia, ako je Krym. EÚ oficiálne zakázala dovoz tovarov z Krymu. Iba tie tovary z Krymu, ktoré schváli vláda v Kyjeve, budú akceptované aj na území EÚ.

Podobne ani firmy zo separatistického Podnesterska či Južného Osetska a Abcházska, nebudú môcť využívať výhody voľného obchodu spojené s asociačnou zmluvou.

Prístup na najväčší jednotný trh na svete, by pre Ukrajinu mohol mať podobu zvýšenie exportu o viac miliardu eur ročne, najmä v textilnom, potravinárskom a oceliarskom priemysle. Podľa štúdie EÚ by len táto skutočnosť mohla podporiť hospodársky rast Ukrajiny o jedno percento.

Na druhej strane Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina budú musieť prijať vážne reformy, ktoré budú mať neľahké dopady na sociálnu oblasť a následne aj na domácu politiku.

Výhody, ktoré z podpisu týchto zmlúv očakáva EÚ, sú skôr dlhodobejšieho rázu. V najbližšom období to bude pre EÚ naopak finančne zaťažkávajúca skúška, nakoľko Brusel sľúbil vyčleniť sumu 11 miliárd eur iba na podporu Ukrajiny.

V politickej rovine sa EÚ dostala do nečakaných sporov s Ruskom, nakoľko europolitici - ešte pred novembrovým summitom Východného partnerstva vo Vilniuse -, netušili, že zbližovanie s krajinami tejto oblasti vyvolá takú prudkú odmietavú reakciu Moskvy a že to povedie k hlbokej občiansko-politickej kríze na Ukrajine.

Po polroku od neúspešného summitu vo Vilniuse Rusko podľa všetkého pochopilo, že nemôže zabrániť niektorým susedným krajinám podpísať asociačné dohody s EÚ. Moskva sľubuje určité odvetné opatrenia, hoci napríklad predseda Európskej rady Herman Van Rompuy dnes na summite EÚ vyhlásil, že v týchto dohodách, ani v celkovom prístupe EÚ, nie je nič, čo by poškodzovalo záujmy Ruska.

Isté je, že asociačné dohody zabránia týmto trom krajinám pripojiť sa k projektu euroázijskej ekonomickej únie, ktorý presadzuje Moskva. Podľa predstaviteľov EÚ, medzi európskou a euroázijskou úniou existuje "príliš veľká nekompatibilita." Napríklad Bielorusko a Kazachstan, ktorú sa pripojili do ruského projektu, nie sú ani členmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Za menší diplomatický úspech sa však dá považovať skutočnosť, že Moskva súhlasila rokovať s Bruselom a Kyjevom, počnúc od 11. júla, o podmienkach uplatňovania asociačnej dohody.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR