Výhodný export? Turecké nevesty

V takom prípade totiž odpadá riziko, že sú „napáchnuté“ západnou civilizáciu. Privezené Turkyne sa po vydaji pohybujú len medzi domácnosťou a mešitou. Mnohé z nich nevedia ani slovo po nemecky. Načo aj, veď s členmi väčšinovej spoločnosti sa vôbec nestýkajú.

Asuman (18) vyzerá ako manekýnka s tmavými vlasmi. Vydala sa do Hamburgu z tureckej Anatólie. Jej manžel Emir, ktorý do Nemecka prišiel za bratrancom zo štvrtého kolena, je nezamestnaný. Spolu s rodičmi a so súrodencami žijú z podpory v trojizbovom byte. Privyrábajú si načierno. Emir je s Asuman veľmi spokojný, lebo dobre varí, neodvráva a poslúcha.

Zeynep sa vydala v 18. Spočiatku nemohla ísť von, nemala si čo obliecť. Vydatá je už 16 rokov. Priznáva, že z frustrácie bila deti, kým boli malé. Záchranu duše našla v modlitbách, prijala svoju situáciu. Väčšinu času trávi v mešite. Shaziye (30) sa snaží chodiť von čo najmenej, pretože ju vonkajší svet Hamburgu vždy rozruší.
Každé druhé manželstvo tureckej komunity žijúcej v Nemecku je dohodnuté. Sviatosťou manželskou sa plní záväzok voči Alahovi.
Manželky privážajú z východu Turecka. Rodičom stačí spomenúť sociálne výhody, techniku v domácnosti, byt a veľmi radi vydajú dcéru do krajiny, kde si „nebude špiniť ruky“. Mladomanželky nevedia ani slovo po nemecky a ani sa túto reč nikdy nenaučia. Namiesto snahy porozumieť jazyku krajiny, ktorá ich prijala, masívne sa zhromažďujú v mešitách, čím budujú oddelenú spoločnosť, ktorá nemá najmenšiu snahu byť súčasťou tej väčšinovej.
Žiadna zmienka o dohodnutých manželstvách sa neregistruje. Nemci každý rok schvália tureckým občanom 21 000-27 000 víz, takže v Nemecku ich je približne 2,6 milióna.
Dospievajúcim deťom rodičia privezú partnera z Turecka, ktorý opäť žiada o občianstvo. Do roka mladomanželka otehotnie a celý život dokáže prežiť v Hamburgu bez toho, aby sa naučila po nemecky. Tak to ide z generácie na generáciu.
„Odhliadnuc od jazykovej bariéry je komunikácia so zahalenými tureckými ženami vôbec ťažká,“ tvrdí sociológ Necla Kelek. So sklopenými očami tlačia kočík a pohybujú sa medzi mešitou, domom a trhoviskom. Zo strachu, že spravia hanbu rodine alebo ich pošlú späť do Turecka, si ženy netrúfajú odporovať manželom či bratom. Niektoré majú zákaz vychádzať na ulicu. Takto vyzerá podľa Keleka život mnohých tureckých žien v Nemecku.

(zl)