Vyhliadky globalnej ekonomiky za 4. štvrťrok 2008.

 

Správa sa zaoberá príkladmi finančných kríz, ku ktorým došlo v minulosti v Nórsku, Fínsku, Švédsku a Japonsku v 90. rokoch, ako aj situáciou v USA počas krízy úspor a úverovej krízy. Tvrdí, že rekapitalizácia bánk môže byť pre ekonomiky užitočná a že finančné bremeno, ktoré znášajú daňovníci, nemusí byť nevyhnutne zaťažujúce. Správa však zároveň poznamenáva, že ekonomický pokles vyvolaný finančnými krízami zvykne byť hlbší a dlhší, ako v prípade poklesu, ku ktorému dôjde z iných dôvodov. 

 

„Na rozdiel od niektorých finančných kríz v minulosti táto vyústila do urýchlenej a masívnej vládnej odozvy na oboch stranách Atlantiku,“ uviedol Dr. Ira Kalish, riaditeľ pre globálnu ekonomiku, Deloitte Research. „Preto existujú dôvody, pre ktoré môžeme byť opatrne optimistickí pri strednodobom výhľade globálnej ekonomiky,“ dodal.

 

Správa ponúka dlhodobý pohľad, pričom naznačuje dôsledky v rozličných podnikateľských sektoroch. „Úverová kríza je súčasťou dlhodobej reštrukturalizácie ekonomiky. Jej výsledkom bude posun v ekonomike USA od dovoznej, zameranej na spotrebiteľa, k ekonomike založenej na vývoze. Na druhej strane bude vývoj v Ázii smerovať k viac spotrebiteľsky orientovaným ekonomikám. Táto situácia vytvára príležitosti a výzvy pre podnikanie v rozličných odvetviach,“ povedal Dr. Kalish.

 

„Oživiť aktivitu na úverovom trhu v USA pomôže rekapitalizácia bánk. Konsolidácia bánk v Eurozóne bude mať pozitívny dlhodobý vplyv na efektívnosť európskeho kapitálového trhu. Nakoniec, rozvíjajúce sa ekonomiky Ruska, Indie a Číny ostatnú napriek spomaleniu dôležitými motormi globálneho rastu,“ pokračoval Dr. Kalish. 

 

„Po dosiahnutí ekonomického ozdravenia bude v mnohých krajinách veľkou výzvou inflácia, pričom India a Čína už teraz kráčajú po tenkom ľade. Čím dlhšie bude krajinám, ako sú tieto, trvať krotenie inflácie, tým zložitejšie bude potlačiť budúce inflačné tlaky.“

 

Dr. Kalish ponúkol aj bližší pohľad na vplyv rýchlo sa meniacej ceny ropy. Podľa neho pokles cien ropy by mohol čiastočne vykompenzovať negatívny vplyv úverovej krízy, avšak relatívne zvýšené ceny ropy budú mať na výrobu negatívny dosah.

OECD predpokladá, že tento vplyv na rast bude v USA väčší v dôsledku ich veľkej závislosti od energií a slabšej meny (pri 120.00 USD za barel bude v USA predstavovať -0,21 až -0,51 a v Eurozóne -0,06 až -0,2 percentuálnych bodov).

 

Situácia v krajinách:

 

·         Brazília zažíva spomalenie rastu v dôsledku nižších cien komodít a menšieho dopytu po výrobe určenej na vývoz. V krajine zrejme po konečnom ozdravení svetovej ekonomiky opäť dôjde k miernemu rastu.

·         V Číne je výhľad nejasný. Rast HDP sa spomaľuje a čínska vláda sa snaží udržať čo najlepšiu rovnováhu medzi rastúcou infláciou a spomaľujúcim sa rastom. 

·         V Indii dochádza k spomaleniu rastu. Výhľad bude v dlhodobejšom horizonte závisieť od schopnosti vlády investovať do infraštruktúry.

·         Domnievame sa, že v Japonsku pokles nepotrvá dlho a ozdravenie bude relatívne mohutné.

·         Rusko je zo strany zahraničných investorov vnímané ako riziko. Prílišná závislosť na rope je len jedným z mnohých faktorov, ktoré predstavujú pre Rusko budúce problémy. 

 

„Táto správa má poskytnúť strategický pohľad na ekonomiku pre podnikateľskú obec. V súčasnom prostredí je pre spoločnosti tak v rozvinutých, ako aj v rozvíjajúcich sa krajinách dôležité pochopiť riziká, ktorým čelia a ich potenciálny dosah na ich podnikateľské stratégie,“ uzavrel Dr. Kalish.

 

„Aj keď slovenský finančný sektor zatiaľ neutrpel rozsiahlejšie priame škody, celosvetová ekonomická kríza sa prejaví u nás sprostredkovane. Nakoľko je slovenská ekonomika silne proexportne orientovaná, pokles dopytu na našich exportných trhoch povedie k čiastočnému zníženiu aktivity výrobných spoločností a ich subdodávateľov na Slovensku, čo sa už začalo prejavovať znižovaním výroby a zamestnanosti v niektorých exportne orientovaných odvetviach. Zároveň sa dá očakávať zhoršenie dostupnosti úverov pre podnikateľský sektor, ako aj pre domácnosti, čo sa pravdepodobne odrazí v spomalení investícií a rastu spotreby domácností. Pretrvávajúca neistota môže zároveň spôsobovať, že nielen obyvateľstvo, ale aj podniky budú odkladať väčšie investície, čo bude negatívne vplývať na hospodársky rast. Hoci v súčasnosti je ťažké tieto negatívne dopady spoľahlivo kvantifikovať, predpoklady slovenskej ekonomiky sú lepšie ako napríklad v Maďarsku alebo v baltických štátoch, ktoré kríza zasiahne priamo i sprostredkovane v oveľa väčšom rozsahu ako u nás,“ zhodnotil situáciu Ian Child, Partner zodpovedný za Oddelenie finančného poradenstva, Deloitte Slovensko.

 

 

Celé znenie správy: Deloitte Global Economic Outlook: 4^th Qarter 2008.