|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
01. augusta 2010
Vyhlásili víťazov filmového festivalu v Sarajeve
Cenu Srce Sarajeva (Heart of Sarajevo) za najlepší film získala v sobotu na tohtoročnom 16. ročníku Sarajevského filmového festivalu dráma Tilva Roš režiséra Nikolu Ležaića. ...
Zdieľať
Foto: SITA/AP
BRATISLAVA 1. augusta (WEBNOVINY) - Cenu Srce Sarajeva (Heart of Sarajevo) za najlepší film získala v sobotu na tohtoročnom 16. ročníku Sarajevského filmového festivalu dráma Tilva Roš režiséra Nikolu Ležaića. Sobotné vyhlásenie víťazov cien bolo vyvrcholením deväťdňového filmového podujatia. Mladý Srb Marko Todorović, ktorý vo filme stvárnil jednu z hlavných postáv, získal cenu za najlepší mužský herecký výkon. Najlepšou herečkou sa stala Mirela Oprisor, ocenenie získala za rolu v rumunskej snímke Marti, Dupa Craciu, ktorú nakrútil Radu Muntean. Čestná cena putovala režisérovi Medzinárodného filmového festivalu v Berlíne (MFF Berlín) Dieterovi Kosslickovi. Špeciálnym hosťom podujatia bol americký oscarový herec Morgan Freeman.
Na festivale odprezentovali približne 200 filmov. Filmový festival ukončila historická dráma Invictus (2009) amerického režiséra Clinta Eastwooda.
Sarajevský filmový festival je najväčším podujatím svojho druhu na Balkáne. Po prvý raz sa uskutočnil počas obliehania hlavného mesta Bosny a Hercegoviny v roku 1995.
SITA/AFP
Na festivale odprezentovali približne 200 filmov. Filmový festival ukončila historická dráma Invictus (2009) amerického režiséra Clinta Eastwooda.
Sarajevský filmový festival je najväčším podujatím svojho druhu na Balkáne. Po prvý raz sa uskutočnil počas obliehania hlavného mesta Bosny a Hercegoviny v roku 1995.
SITA/AFP