Vyhlásenie lídrov EÚ je zaujaté, hovorí Rusko

BRATISLAVA 2. septembra (WEBNOVINY) - Rusko v utorok kritizovalo Európsku úniu (EÚ) za hrozby pozastavenia rozhovorov o novej partnerskej zmluve v súvislosti s krízou v Gruzínsku, ktoré boli témou pondelňajšieho mimoriadneho summitu v Bruseli. Vyhlásenie dvadsaťsedmičky týkajúce sa gruzínsko-ruského konfliktu pritom označilo za zaujaté. Lídri členských krajín EÚ na summite rozhodli o odklade ďalšieho kola rozhovorov o novom strategickom partnerstve s Ruskom, ktoré sa malo uskutočniť 15. septembra. Podľa francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho sa rokovania obnovia až po tom, ako Rusko splní dohodu o prímerí s Gruzínskom a stiahne svojich vojakov na pozície spred vyostrenia konfliktu. "Prirodzene nemôžeme súhlasiť s niekoľkými zaujatými výrokmi týkajúcimi sa Ruska v záverečnom vyhlásení zo summitu vrátane tvrdenia, že naša reakcia na gruzínsku agresiu bola neprimeraná," uviedlo vo svojom vyhlásení ruské ministerstvo zahraničných vecí. Veľká Británia a viaceré východoeurópske štáty pred summitom požadovali tvrdý prístup, lídri však nakoniec neprijali žiadne sankcie voči Rusku. "Hlavné je však to, že sú v menšine a väčšina štátov EÚ preukázala zodpovedný prístup a potvrdila úmysel pokračovať v partnerstve s Ruskom," dodáva ruské ministerstvo. Ruský veľvyslanec pri Severoatlantickej aliancii Dmitrij Rogozin medzitým obvinil Spojené štáty americké, že tlačili na Poľsko a bývalé pobaltské sovietske republiky, aby žiadali prísnejšie sankcie voči Moskve. Poľský prezident a jeho pobaltskí partneri konali ako "zástancovia línie Washingtonu s cieľom podlomiť paneurópsku spoluprácu," citovala Rogozina tlačová agentúra Interfax. Ruský premiér Vladimir Putin v komentároch, ktoré v utorok odvysielala televízna stanica NTV, ocenil "zdravý rozum", ktorý zaujala Európska únia v reakcii na konflikt Ruska s bývalou sovietskou republikou Gruzínsko. "Vďaka Bohu, zdravý rozum prevládol. Nevideli sme žiadne extrémne závery ani návrhy, a to je dobre," uviedol Putin. "Máme podklad pre pokračujúci dialóg s európskymi partnermi," dodal. Francúzsko, ktoré stojí na čele predsedníctva EÚ, vyzvalo v utorok Rusko a Gruzínsko, aby urýchlene odstránili nevybuchnuté kazetové bomby zo všetkých gruzínskych území, kde ich použili. "Máme informácie, že takéto bomby boli pravdepodobne použité. Túto informáci treba overiť," uviedol hovorca francúzskeho ministerstva zahraničných vecí Eric Chevallier. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov obvinil v utorok členské krajiny Severoatlantickej aliancie (NATO), že Gruzínsku pred konfliktom s Ruskom dodali zbrane. "Porušili medzinárodné dohody, keď Gruzínsku dodali zbrane. V skutočnosti (gruzínskeho prezidenta Michaila) Saakašviliho vyzbrojili krajiny NATO," vyhlásil Lavrov po stretnutí so svojím tureckým partnerom Alim Babacanom v Istanbule. Lavrov ešte v pondelok vyzval na zbrojné embargo voči Gruzínsku, kým sa v krajine nezmení vláda. Lavrov zároveň vyslovil podporu pre vyslanie medzinárodnej policajnej misie do Gruzínska, ktorá by mala pomôcť udržať bezpečnosť okolo hraníc s Južným Osetskom a Abcházskom. "Sme za medzinárodnú policajnú misiu v bezpečnostnej zóne, najmä v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe," povedal šéf ruskej diplomacie s tým, že Rusko tam nebude mať svoje jednotky naveky. Ruskí vojaci, ktorí sú v “nárazníkovej zóne” medzi Ruskou federáciou a Gruzínskom, čoskoro odídu. "Samozrejme, že tam nie sú navždy. Ich pobyt je časovo ohraničený,” vyhlásil v utorok na stretnutí s médiami ruský veľvyslanec pri Európskej únii Vladimír Tichov. Veľvyslanec odmietol povedať dátum odchodu 500 vojakov, ktorí sa zdržiavajú v okolí prístavu Poti. Podľa neho ich odchod podmieňujú dva faktory - vznik medzinárodného kontrolného mechanizmu a príchod pozorovateľov OBSE. Napätie medzi Gruzínskom a Ruskom eskalovalo po tom, ako Moskva 8. augusta vyslala svojich vojakov do Gruzínska v reakcii na gruzínsky vojenský zásah v Južnom Osetsku. Vzápätí uznala nezávislosť Abcházska a Južného Osetska. Kríza vyvolala obavy zo vzniku novej studenej vojny medzi Západom a Moskvou, ktorú popudzuje začleňovanie jej bývalých satelitov do EÚ a NATO. SITA