Vyhlásenie členov Medzinárodného mierového výboru

Bratislava 18. mája (OTS) - Medzinárodný mierový výbor sa naposledy sa verejne vyjadril 15. marca o ekonomicko-sociálnom vývoji Slovenska v kontexte európskeho a globálneho pohybu. Pod jeho vyhlásenie s názvom Štvrťstoročný výsledok Slovenskej republiky: "Nedá sa piesok do snopov viazať a voda hrabať..." sa podpísalo osem členov Medzinárodného mierového výboru a v procese tvorby sa k téme vyjadrilo vyše tridsať našich členov.


​Nespochybniteľným faktom je, že pomery vo svete sa z hľadiska možnosti globálneho konfliktu, teda jadrovej apokalypsy nezmenili. Snaha o vedúcu pozíciu vo svete, alebo v jednotlivých regiónoch až príliš devastuje to, čo vnímame pod pojmom ľudskosť. Svojím spôsobom je to absurdné, keďže väčšine ľudí na tejto planéte je cudzia a bytostne odmietaná nevraživosť najrôznejšej sily. Stali sme sa nevoľníkmi politických vodcov, ktorí nechápu ani základnú spinozovskú ideu, že ... „Mier nie je absenciou vojny. Mier je cnosťou, dôverou, spravodlivosťou."
​
​Bez príklonu k akejkoľvek naivnosti, niet takého politického lídra vo svetovej politike, ale ani v Európe a v iných častiach sveta, ktorý by svätosväte nevyhlasoval, že preňho má najvyššiu hodnotu mier a ľudské šťastie, alebo blaho vlastného národa. Avšak, od vyhlásení s takýmto obsahom majú vždy len jeden krok k vojne a k presadzovaniu svojich predstáv o demokracii a o jej nositeľoch kdekoľvek na tomto svete. Prirodzene, že všetko sa deje v mene najsvätejších ideálov Demokracie a Slobody prinášanej na bodákoch do iných krajín. A Picassov obrazový symbol, Holubica mieru ? Nuž, ten sa dávno stal vhodnou poživatinou pre vojnové grilovanie bezbranných ľudí na vojenských barbecue na území iných krajín.
​
​Problémom tohto neblahého a denervujúceho stavu je rozvíjajúca sa občianska stagnácia, na ktorej sa podpísali bez výnimky politickí lídri, ktorých si však občania ich štátov vybrali slobodne v parlamentných voľbách. Táto absurdita, o ktorej sa hovorí, že je riadená z jedného centra, sa začala v časoch, keď si veľmoci a mocnosti rozdeľovali sféry vplyvu v závere 2. svetovej vojny a po vzniku jadrového arzenálu veľmocí, neskôr mocností a potom štátov v militantnom postavení.

​Minuli sa časy, keď sa zakladali, rozvíjali a zveľaďovali priateľské vzťahy medzi štátmi a ich národmi. Časť lídrov dokonca vyhlasuje a dosť robí preto, aby národy postupne a čo najskôr zanikli. Predovšetkým v záujme pozície vlastného štátu a ich samotných. V móde je politika diktátu, resp. falošnej solidarity. Majster mystiky a filozof Nemec Johanes Eckhart na adresu takýchto lídrov reagoval slovami: "Najväčšia sila človeka je v tom, že ju nepoužije." Asi mu bol dobre známy bumerangový efekt sily. Návštevy predstaviteľov štátov sú skôr výnimočné a medzi normálnych ľudí sa nedostanú. A keď sú, tak je to vlastne o kulisách a scéne ako takej a k tomu hladkanie sa slovami, vetami a objatiami.
​Ak už aj jestvujú oficiálne priateľstvá a spojenectvá, tak výlučne na základe rozhodnutí vodcov. Platí to aj nepriateľstvách. Aj my na úrovni nášho združenia sme zaznamenali, že tak domáci, ako aj zahraniční politickí lídri v porovnaní so svojimi predchodcami z 90-tych rokov minulého storočia a do 2008. roka, keď sa Svet prepadol do viac ako hlbokej krízy hospodárskej a finančnej, navrch začala mať bežne amorálnosť a nekultúra väčšiny vodcov a ich zahľadenosť do seba samých.
​
​Obchádzanie princípov medzinárodného práva a jeho imperatívnych záväzkov sa stali normou, ktorá približuje čas, keď sa dostávajú „nahor“ vyvolávači globálneho konfliktu dokonca ako záchranného pásu pre prežitie našej civilizácie /!/, rozvratu a erózie ľudskosti a s pomalou, ale nezvratnou záhubou ľudského rodu ako jej nositeľa. Nikto nemá šancu na život, ak sa tak stane. Napriek viere v zdravý rozum, tak nadobúdame pocit, že sa nivočí z vôle konkrétnych vodcov, alebo je vyvrhnutý tam, kde nemôže fungovať.
​
​Stalo sa tak vďaka Nemecku a ďalším štátom Európskej únie, ktoré bez bezpečnostných opatrení otvorili priestor emigrantom z Afriky a Ázie. Z nich len necelá pätina bola – či je ozajstnými migrantami v dôsledku vojny vo svojich domovských štátoch. A to bez komunikácie s tými, ktorí mali vskutku rozumné dôvody nedopustiť emigrantské cunami, čo sa aj potvrdilo v chabej integrácii a následných problémoch, vrátane kriminality a teroru, ktoré sú potvrdením politického dobrodružstva na úkor miliónov občanov EÚ.

​A nikto z povolaných na zodpovednosť nevolá konkrétnych vodcov. To je realita, keď funkcionári EÚ, EK a EP majú pocit, a bodaj by ho nemali pri znalosti ich sociálneho statusu dnes a v budúcnosti, konajú bez toho, aby mali súhlas občanov. Predovšetkým preto, že emigranti – migranti vyžadujú nástojčivo zmenu charakteru hostiteľských a v nejednom prípade už aj domovských krajín. O tom občania pri vstupe do EÚ nehlasovali a zastupiteľský mandát je na takéto rozhodnutia slabý.
​Dnes sa už len náhodne, alebo dokonca omylom pripomínajú odkazy na legendárne ľudské osobnosti predchádzajúceho storočia. Tí ľudia, ktorí sa postarali vďaka svojej popularite medzi najširšími vrstvami o dodnes prežívajúci mier v niektorých častiach sveta a Európy, o rešpekt k jednotlivým národom, o nadradenosť dialógu vojnovému harašeniu a v konečnom dôsledku o zlepšovanie podmienok života. Dalo by sa povedať, že dodnes sú pred svojimi nástupcami vpredu takmer o jedno storočie.
​
​Robert Schuman, Francois Mitterand, Helmut Kohl, Charles de Gaulle, Konrad Adenauer, J.F.K., Jacques Santer, Ján Pavol II. a desiatky ďalších osobností, to je dodnes extratrieda politiky a jej vplyvov na život ľudí. Súčasní vodcovia nechcú na nich ani pomyslieť, aby nedajbože neboli porovnávaní. Dospeli sme do časov, keď občania sú manipulovaní a ohlupovaní a čo je horšie, sú infikovaní nevraživosťou, nenávisťou, a predovšetkým aroganciou v mene takzvaných vyšších princípov.
​
​Vyžaduje sa už takmer slepá poslušnosť, občianska slepota, hluchota a nemota, a to si mnohí ani neuvedomujú vo svojej vzdelanostnej a kultúrnej obmedzenosti, alebo v podriadení sa konzumu. Týka sa to všetkých vojnových konfliktov, ktoré sú podporované priamo alebo nepriamo inými štátmi, a to nie v záujme mieru a šťastného života tamojšieho obyvateľstva, ale výlučne kvôli vlastným mocenským ambíciám a cieľom.

​Dúfajme, že do zrelosti už dospievajú nové osobnosti, ktoré budú mať schopnosť naplniť v nedávnej minulosti vyznávané ideály, všestranne občerstviť nimi verejnú mienku, a zároveň nájdu podporu úspešných hospodárskych lídrov. Sú to osobnosti prepotrebné už dnes pre renesanciu ľudskej spoločnosti a návrat k ľudskosti. Všetky problémy, ktoré sú hrozivé a takpovediac pred dverami podľa názorov lídrov, sú likvidovateľné vo veľmi krátkom čase radikálnym znížením výdavkov na zbrojenie.

​Je to jedna ak vôbec nie jediná z ciest, ako vyriešiť hlad, biedu, utrpenie a vojny, zločinom a bezduchou politickou naivitou riadenú migráciu, snahy o nadvládu veľkých národov nad menšími a potom ich odprataním z aktuálnej histórie. Tak ako sme kedysi vnímali proces odzbrojenia ako nekonečný seriál, avšak veľmoci a mocnosti a s podporou ďalších štátov sa môžu postarať o neopakovateľný film, v ktorom jediným nekrvavým bojiskom sa stane budovanie hospodárstva a infraštruktúry.

​Zastupiteľská demokracia a autokratické vládnutie v mene demokracie je retardačným procesom. Potrebujeme rešpekt voči ľudu a jeho rozhodovanie o bytí a nebytí. Aj preto, že je tu až nadbytok tých, ktorí majú pocit a správajú sa tak, že sú jedinými, ktorí môžu a majú rozhodovať, ale už aj odsudzovať a spôsobovať utrpenie najrôznejšieho druhu. Je to až neuveriteľné, že dokážu klamať verejnosť doslovne v priamom prenose, no hrozivé je to, že majú takú príležitosť a že im ju poskytujeme.

​Samozvaných géniov je tu viac ako dosť a čo je desivé, tak ako v tridsiatych rokoch minulého storočia vyvolávajú strach myslieť a prezentovať názor. Nesmieme dopustiť taký stav, aby sila ideálov mieru spočívala v zabúdaní. Alebo v čudesnom, no neospravedlniteľnom bolestínstve, či dokonca v prezentácii ideologickej zvrátenosti obsiahnutej v pojme alebo až v príprave na „globálnu osamelosť“.

Dr. Peter Kasalovský, predstaviteľ združenia a Medzinárodného mierového výboru

Laureáti Zlatého biatca a Prominent ekonomiky :
- Ing. Ján Gabriel, predseda Výboru združenia a člen MMV
- Genmjr. Ing. Svetozár Naďovič, člen Výboru združenia a člen MMV
- JUDr. A. Blaha, CSc., člen MMV
- Dr. Ján Šály, člen MMV
- Ing. Heidy Schwarczová, PhD, členka MMV
- Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc., podpredseda Výboru združenia a člen MMV
- F. Pancurák, člen MMV
- Doc. MUDr. Daniel Bohmer, CSc., člen MMV
- Ing. Miroslav Budoš
- Ing. Miroslav Hrubý
- Prof. MUDr. Ján Breza, DrSc., člen MMV
- Ing. Peter Čatloš, PhD, člen MMV
- Ing. Tibor Mikuš, PhD, člen MMV
- Ing. Zoltán Černák, člen MMV
- Ing. Peter Hrinko, podpredseda Výboru združenia, člen MMV
- Ing. Jiří Mikulenka, člen MMV
- Ing. Ladislav Vaškovič, CSc., člen MMV
- Ing. Anton Barcík, člen MMV
- Dr. Ing. Jan Campbell, člen MMV

Vyhlásenie v anglickom jazyku nájdete na http://www.hospodarskyklub.sk/?declarationPeaceCommittee

UPOZORNENIE: Upozorňujeme čitateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby, zverejňujeme ich v plnom znení, a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR